Whatsapp sa vyjadril, že by radšej nechal zablokovať svoje služby v rámci Spojeného kráľovstva, než by mal podkopať systém posielania šifrovaných správ.[1]
Vedúci úseku Whatsapp a Meta, Will Cathcart, odmietol splniť požiadavky navrhovaného Zákona o bezpečnosti na internete (Online Safety Bill), ktorý sa pokúša upraviť koncové šifrovanie.[2]
Whatsapp vo svojich službách využíva tzv. koncové šifrovanie. To znamená, že ani spoločnosť poskytujúca službu nemôže zobraziť obsah poslanej správy.[3]
Problém zneužívania detí na internete
Vláda Spojeného kráľovstva, ale aj charitatívne organizácie na ochranu detí dlhodobo tvrdia, že koncové šifrovanie bráni v boji proti zneužívaniu detí na internete.[4]
Ministerstvo vnútra sa vyjadrilo: „Je dôležité, aby technologické spoločnosti vynaložili všetko úsilie na to, aby sa ich platformy nestali živnou pôdou pre pedofilov.“ Národná spoločnosť pre prevenciu krutosti voči deťom (NSPCC) uviedla, že „podľa prieskumu došlo v Spojenom kráľovstve k dramatickému nárastu trestných činov spojených so zneužívaním detí.“[5] Podľa NSPCC vrástol počet trestných činov zneužívania detí zaznamenaných políciou len v regióne Yorkshire a Humber za posledných päť rokov o 57%.[6]
Richard Collard, zástupca vedúceho oddelenia pre bezpečnosť detí na internete, sa vyjadril, že Zákon o bezpečnosti na internete „správne stanoví zákonné požiadavky, aby platformy identifikovali a prerušili zneužívanie detí, ku ktorému dochádza na ich stránkach a službách.“[7]
Kritika návrhu Zákona o bezpečnosti na internete
Kritici však tvrdia, že jediný spôsob ako sa dá šifrovaný obsah skontrolovať, je nechať správy pred zašifrovaním skontrolovať v jeho zariadení. Toto skenovanie na strane klienta narušuje súkromie, ktoré šifrovanie poskytuje.[8]
Will Cathcart, sa opýtal: „Pokiaľ spoločnosti nainštalujú do mobilných telefónov a počítačov ľudí software, ktorý bude skenovať obsah ich komunikácie podľa zoznamu nelegálneho obsahu, čo sa stane, keď sa objaví iná zem a poskytne iný zoznam nelegálneho obsahu?“[9]
Monica Horten z organizácie Skupina otvorených práv tvrdí, že nástroj masového sledovania môže mať potencionálne škodlivé dôsledky pre súkromie a právo na slobodu prejavu.[10]
Cathcart povedal: „Je to pozoruhodná vec. Neexistuje spôsob ako to zmeniť len v jednej časti sveta. Niektoré zeme sa rozhodli aplikáciu zablokovať.“[13] Tiež sa vyjadril, že ho znepokojuje zákon, ktorý by mal obmedziť koncové šifrovanie. Povedal, že zo všetkých opatrení v západnom svete ho najviac znepokojuje návrh Zákona o bezpečnosti na internete.[11]
Barbora Bukovská, vrchná riaditeľka pre právo a politiku v skupine Article 19, ktorá sa zaoberá digitálnym právom, poznamenala: „Návrh zákona môže narušiť súkromie a uzákoniť divoký dohľad nad súkromnou komunikáciou. Ako to môže prispieť k demokracii?“[12]
Odborníci preukázali, že je možné riešiť zneužívanie detí aj v prostredí s koncovým šifrovaním. Ako príklad Ricahrd Collard uviedol dokument, ktorý zverejnil dvoch vedúcich technických činiteľov britskej kybernetickej spravodajskej agentúry GCHQ.[13]
Detské charitatívne organizácie v Spojenom kráľovstve kritizujú zobrazovanie debaty o návrhu zákona ako čierno-bielu voľbu medzi súkromím a bezpečnosťou. Vláda tiež podotkla: „Návrh zákona o bezpečnosti na internete nepredstavuje zákaz konečného šifrovania. Nejde o voľbu medzi súkromím a bezpečnosťou detí – môžeme a musíme mať oboje.“[14]
Postoj iných technologických spoločností voči skenovaniu obsahu
Podľa Cathcarta nejde len o užívateľov Spojeného kráľovstva. Znižovanie zabezpečenia produktu by mohlo ovplyvniť aj produkt celkovo a teda aj ostatných užívateľov. [15] Whatsapp bol nedávno zablokovaný v Iráne. Iránsky prezident, Ebrahim Raisi, označil Whatsapp a Instagram za „pôvodcu rizík počas nedávnych nepokojov.“[16].
Okrem Whatsappu zvažuje odchod v prípade prijatia Návrhu zákona aj spoločnosť Signal. Prezidentka Signal, Meredith Whittaker, sa vyjadrila, že ak bude musieť spoločnosť znížiť bezpečnosť koncového šifrovania, Signal prestane poskytovať svoje služby v Spojenom kráľovstve.[17]
Spoločnosť Apple mala plány, ako by skenovala správy užívateľov. Kvôli kritike od bezpečnostných komunít však od projektu odstúpila.[18] Kritici varovali, že keď sa zavedie akýkoľvek systém na skenovanie súkromných správ, vlády budú pomaly nútiť spoločnosti, aby skenovali aj iné formy zakázaného obsahu. Tak by mohli naručiť štandardy súkromnej komunikácie.[19]
Sloboda slova a bezpečnosť
Medzi najväčšie problémy online sveta patrí práve zosúladenie bezpečnosti na internete a slobody vyjadrovania. Dilema nastáva v tom, ako je potrebné stanoviť hranice slobody slova tak, aby nezasahovali do samotného práva ale zároveň tak, aby samotné vyjadrenia neohrozovali iných.
V Európskej únii je prijatý Akt o digitálnych službách, ktorého cieľom je vytvoriť bezpečnejšie online prostredie, vrátane sociálnych médií. V tomto priestore by mali byť zaručované základné ľudské práva užívateľov. Taktiež podporuje inovácie, konkurencieschopnosť podnikov a uľahčuje ich expanziu. Mal by vytvoriť rámec vysokej transparentnosti a zodpovednosti online platforiem.[20] Otázne však je do akej miery môže dokument do regulácie sociálnych sietí zasahovať. Sociálne siete pôsobia na mnohých trhoch a kontinentoch, kde sa legislatíva môže značne líšiť.
