Západné mocnosti tlačia na Srbsko a Kosovo, aby prijali 11-bodový dokument, ktorý by mal normalizovať vzťahy medzi krajinami.
Kosovský premiér Albin Kurti sa vyjadril, že súhlasí s navrhovaným plánom Európskej únie o normalizácií vzťahov so Srbskom.[1] Plán nazval „dobrým základom pre ďalšie rokovania.“[2]
Konflikt na severe Kosova
Kosovo vyhlásilo svoju nezávislosť v roku 2008. Srbsko však akékoľvek rozdelenie územia odmieta a Kosovo považuje za svoje územie. S uznaním samostatného štátu nesúhlasí taktiež niekoľko európskych štátov vrátane Slovenska, Rusko a Čína. [3]
Na severe územia Kosova žije približne 100 000 Srbov. Srbi z tohto územia však neuznávajú autoritu Prištiny. Majú dokonca vlastný zdravotný a školský systém.[4]
V novembri 2022 vypukli na severe Kosova nepokoje. Konflikt vznikol na základe zákazu srbských poznávacích značiek v oblasti severnej časti Kosova. Srbi mali na žiadosť Kosova vymeniť svoje srbské poznávacie značky za kosovské.[5] Srbi to odmietli a na protest voči zákazu rezignovalo niekoľko starostov, úradníkov, sudcov a policajtov.[6]
Kvôli možnej eskalácii situácie sa na území Kosova nachádzajú vojská NATO, pripravené zasiahnuť v prípade eskalácie. Európska únia predstavuje moderátora medzi Srbskom a Kosovom a snaží sa o zmiernenie napätia.[7]
11-bodový dokument
11-bodový dokument sa netýka len normalizácie vzťahov medzi krajinami. Vyzýva aj na minulé dohody, vrátane tej z roku 2013. Podľa dohody by Kosovo na svojom území malo vytvoriť samosprávu pre etnických Srbov.[8] Ústavný súd Kosova však návrh samosprávy neuznal. Niektoré časti dohody označil za protiústavné.[9] Kosovský premiér tiež vyjadril obavy, že by mohol na území štátu vzniknúť nový mini-štát alebo ďalšia Republika Srbska (Republika Srbska vznikla v 90. rokoch 20. storočia na území Bosny a Hercegoviny).[10]
Premiér Kurti povedal, že je ochotný vziať do úvahy vytvorenie samosprávy, avšak iba vtedy, ak bude v súlade s kosovskou ústavou a nebude založená výhradne na etnickom základe.[11]
Dokument dokonca od Srbska nežiada uznanie nezávislosti Kosova, ale požaduje aby Srbsko nelobovalo proti členstvu Kosova v medzinárodných organizáciách. Kosovo a Srbsko si tiež majú vzájomne vytvoriť zastupiteľské úrady v hlavnom meste toho druhého štátu, čo by im malo napomôcť vyriešiť konflikty.[12]
Ak by sa Srbsko a Kosovo rozhodli plán odmietnuť, mohli by čeliť následkom zo strany Európskej únie a Spojených štátov amerických. Zo strany Európskej únie by sa mohlo jednať najmä o zastavenie poskytovania financií v programe IPAI a IPAII (financie poskytované kandidátskym krajinám Európskej únie).[13]
Gizim Visoka, docent mierových a konfliktných štúdií na Dublin City University, tvrdí: „dohoda je navrhnutá tak, že sa vyhýba konfliktu, ale nebuduje dlhodobý mier medzi Kosovom a Sbrskom.“[14] Ustanovenia v návrhu „pokračujú v nejednoznačnostiach týkajúcich sa vzájomného uznania.“
Podobný názor vyjadruje aj Kurt Bassuener, senior spolupracovník Rady pre politiku demokratizácie. Podľa jeho slov to „určite to nie je uznanie z kosovskej perspektívy v snahe pohnúť sa vpred k úplnému uznaniu a možnosti pridať sa do klubov medzinárodnej komunity.“[15]
Reakcia Srbska
V srbskom parlamente vyvolal dokument rozruch. Opozícia zdržuje podpísanie zmluvy a označuje ju za „podvod.“ Dohodu interpretujú ako de-facto uznanie nezávislosti Kosova. Naopak Boban Bogdanovic, zakladateľ Srbského opozičného bloku v Kosove povedal, že „plne podporuje “ dohodu pretože je to „zodpovedný prístup“ ako riešiť problémy medzi krajinami.
Aleksandar Vucic, prezident Srbska, sa vyjadril, že ak by Srbsko plán neprijalo mohlo by čeliť prerušeniu procesov integrácie v EÚ a tiež pozastaveniu investícií, ktoré by mohli uškodiť srbskej ekonomike.[16] Vucic sa tiež obáva, že ak podmienky Srbsko neprijme, mohlo by sa dostať do izolácie.[17]
EÚ a Spojené štáty sa však napriek tlaku vyvíjanému na Srbsko obávajú reakcie Ruska, ktoré je spojencom Srbska, kvôli obave možnej nestability v regióne Západného Balkánu.[18]
Vstup Srbska a Kosova do Európskej únie
Srbsko požiadalo o vstup do Európskej únie v roku 2009. Štatút kandidátskej krajiny mu bol udelený v roku 2012.[19] Kosovo oficiálne podalo žiadosť o členstvo do Európskej únie 14. decembra 2022. [20]
Problémom pre vstup oboch krajín do Európskej únie je najmä konflikt medzi krajinami. Kosovo nie je oficiálne uznaný štát všetkými členskými krajiny Európskej únie. Medzi krajiny, ktoré Kosovo neuznali patria Slovensko, Rumunsko, Grécko, Španielsko a Cyprus.[21]
Srbská reakcia na žiadosť o vstup do Európskej únie bola negatívna. Srbsko žiadalo členské krajiny, ktoré Kosovo neuznali o blokáciu kosovskej žiadosti.[22]
Európska únia aj napriek kontroverznému statusu Kosova v rámci Únie s krajinou spolupracuje. V Kosove sa nachádza špeciálny reprezentant, ktorý spolupracuje s kosovskou vládou. Európska únia pôsobí v Kosove aj ekonomicky a predstavuje pre krajinu jedného z najväčších donorov. Kosovo získava financie najmä z programov IPA I, IPAII.[23]
Európska únia zohráva v riešení srbsko-kosovských vzťahov úlohu mediátora[24]. Josep Borell, Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, povedal, že Srbsko a Kosovo sa budú sústrediť na „diskusie o návrhu na normalizáciu vzťahov. Zdôraznili sme, že pokrok v tomto návrhu by priniesol značné výhody pre obe strany. “[25]
