Dôležitosť poskytovania pomoci sa v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnila a túto výzvu si uvedomuje aj Európska komisia, ktorá v druhej polovici januára schválila predbežný rozpočet humanitárnej pomoci na rok 2022. Na báze základných humanitárnych princípov ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti tak EÚ vstupuje do nového kalendárneho roku s vytýčenými cieľmi, ktorými podá pomocnú ruku v celkovej výške 1,5 miliardy EUR.[1] Pre porovnanie, v roku 2021 rozpočet predstavoval 1,4 mld. EUR[2] a v roku 2020 bolo na rovnaký účel vyčlenených 900 miliónov EUR.[3]
Európska komisia pri schvaľovaní rozpočtu musela brať do úvahy nielen hlavné potreby krajín, ktoré sa ocitli v núdzi, ale tiež následky ešte stále pretrvávajúcej pandémie. Koronakríza, považovaná za najsmrteľnejšiu pandémiu od čias španielskej chrípky, si vyžiadala výrazné zmeny v poskytovaní pomoci na celom svete. Medzi esenciálne problémy treba zaradiť potravinovú bezpečnosť, nedostatočné nemocničné kapacity, rýchle straty príjmov plynúce zo štátnych či miestnych lockdownov, ako aj prerušenie vzdelávacích procesov či sekundárne zdravotné problémy psychologického charakteru, či zvýšené domáce násilie a ďalšie spoločenské problémy.[4]
Humanitárna pomoc poskytovaná Európskou úniou je tak jedným z kľúčových nástrojov, ktoré môžu prispieť k riešeniu mnohých existenčných problémov vo svete. Pozrieme sa bližšie na to, aký predbežný rozpočet bol na tento rok schválený a do akých krajín poputujú najväčšie finančné prostriedky.
Jenez Lenarčič, eurokomisár pre krízový manažment, sa k tohtoročnému rozpočtu vyjadril nasledovne: „Humanitárne potreby sú najväčšie v histórií a ich nárast pokračuje. Väčšina z nich je spôsobená konfliktami, ako aj globálnymi zmenami v dôsledku klimatickej krízy a pandémiou COVID-19. Naša pomoc umožní EÚ plniť svoju úlohu a pokračovať v zachraňovaní životov a pokrývaní základných potrieb ľudí v núdzi. Napriek potrebe riešiť nové a veľmi intenzívne krízy, rozpočet zabezpečuje, že sa neznižuje pozornosť na riešenie existujúcich, dlhotrvajúcich ani opakujúcich sa humanitárnych kríz, ako napríklad v Kolumbii, Južnom Sudáne alebo pri situácii s Rohingami.“ [5]
Subsaharská Afrika – 469 mil. EUR
Najvýraznejšia čiastka z rozpočtu je určená pre krajiny subsaharskej Afriky. Konflikt v oblasti Sahelu krajín ako Burkina Faso, Mali, Mauritánia a Niger spôsobuje dlhodobo obrovský nedostatok jedla a situácia sa v dôsledku pandémie ešte zhoršila. Medzi ďalšie krajiny tohto regiónu, ktorým bude poskytnutá pomoc patria najmä Stredoafrická republika, Čad, Kamerun, Nigéria, Južný Sudán, Džibutsko, Etiópia, Keňa a Konžská demokratická republika.[6] Vážnosť situácie problematického regiónu potvrdzuje tiež plánované stretnutie vyšších predstaviteľov o humanitárnej situácii v strednom Saheli, ktoré sa uskutoční koncom januára.[7]
Blízky východ a severná Afrika – 351 mil. EUR
Kríza v Sýrii a kritická situácia v Jemene si vyžaduje značné finančné prostriedky, najmä pri riešení utečeneckej krízy.
UNHCR (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov), ako aj Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí, udávajú pre Sýriu predikcie na rok 2022, podľa ktorých sa má počet ľudí v núdzi zvýšiť na 14 miliónov. V minulom roku (2021) činila pomoc EÚ do Sýrie 141 mil. EUR. Pôvodná suma 130 mil. EUR bola navýšená o ďalších 10 mil. EUR schválených EK v dôsledku nedostatku vody spôsobenej extrémnym suchom v severnej Sýrii.[8] Ďalší milión bol alokovaný v reakcii na problémy v súvislosti s pandémiou. Celková pomoc EÚ a členských krajín pre Sýriu od roku 2011 predstavovala 24,9 miliárd EUR.[9]
Juhovýchodná Európa a európske susedstvo – 152 mil. EUR
Európska susedská politika koordinuje vzťahy medzi EÚ27 a 16 krajinami tzv. východného partnerstva a južného susedstva.[10] Humanitárna pomoc bude smerovať aj do týchto krajín, kde spomedzi východného partnerstva je pomoc adresovaná najmä na Ukrajinu a Kaukaz. Výrazná čiastka pomoci pôjde tiež na Západný Balkán, ako aj do Turecka v dôsledku riešenia následkov sýrskej krízy.
Ázia a Latinská Amerika – 188 mil. EUR
Eurokomisár Lenarčič spomenul rohingskú utečeneckú krízu aj vo svojom vyjadrení ohľadom nového rozpočtu, čo poukazuje na vážnosť tejto situácie, ako aj aktívnu participáciu EÚ pri pomoci v tomto regióne. EÚ už v roku 2017 podporila iniciatívu mladých rohingských utečencov, ktorej primárnym cieľom bolo stierať interkultúrne rozdiely a nadviazať priateľské vzťahy medzi mladou utečeneckou a miestnou bangladéšskou komunitou.[11] Lenarčič sa pri tejto kríze osobitne angažuje, o čom svedčí aj jeho nedávna trojdňová návšteva koncom októbra 2021. V rámci svojej návštevy oznámil ďalší z darov, tentoraz vo výške 12 mil. EUR, špeciálne pre Rohingov v Bangladéši a Mjanmarsku. Od vypuknutia krízy v roku 2017 tak EÚ poskytla už viac ako 283 mil. EUR na riešenie tejto krízy.[12]
Stále prebiehajúci konflikt a napätie v Afganistane, ako aj obrovské sucho, ktoré trápi túto krajinu, núti EÚ poskytovať afganskému obyvateľstvu značné finančné prostriedky. The Humanitarian Response Plan (HRP) udáva, že sa ich v roku 2021 ocitlo v núdzi až 18,4 milióna.[13] Bezprecedentná situácia si tak vyžiadala aj mimoriadny podporný balík pre Afganistan, ktorý bol predstavený predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou už koncom minulého roka. Podporný balík kombinuje humanitárnu pomoc s cielenou pomocou pre Afgancov na pokrytie ich primárnych potrieb. Jednotlivé zložky tejto podpory by mali predstavovať až miliardu EUR, čo potvrdzuje, že na riešenie tohto problému len humanitárna pomoc nestačí, keďže pripravovaná masívna finančná podpora regiónu je ekvivalentná dvom tretinám celkového rozpočtu humanitárnej pomoci na rok 2022.[14]
Medzi krajinami Latinskej Ameriky bude pomoc poskytnutá napríklad Venezuele a Kolumbii, pričom finančná pomoc je vyčlenená aj pre krízovú situáciu na Haiti.
Zvyšná čiastka z rozpočtu bude pokrývať nečakané krízy alebo náhle zhoršenie tých prebiehajúcich. Je potrebné zdôrazniť, že EÚ sa zaviazala, že až 10% finančných prostriedkov poskytnutých vo všetkých regiónoch sa vyčlení na vzdelávanie v núdzových situáciách.[15]
EÚ tak v novom rozpočte zohľadňuje dlhotrvajúce problémy, ktoré si stále vyžadujú intenzívnu pozornosť, o čom svedčia aj veľké finančné podpory, ktoré sa akumulujú v týchto krajinách už od prvých fáz jednotlivých kríz. Rozpočet tak neznižuje tieto prostriedky, napriek tomu, že zohľadňuje aj problémy spôsobené pandémiou či zmeny v dôsledku globálneho otepľovania. Potvrdzuje to aj výška samotného rozpočtu, ktorá sa z 900 mil. EUR za rok 2020 a následne z 1,4 mld. EUR za rok 2021, zvýšila až na 1,5 mld. eur. Napriek tomu sa EÚ snaží pomáhať aj inými prostriedkami, čoho príkladom je pripravovaný balík v obrovskom finančnom objeme pre Afganistan. Špeciálne sa EÚ snaží myslieť na cielené poskytovanie humanitárnej pomoci napríklad pri vzdelávaní, čo ošetrila aj tým, že až 10% z poskytnutých prostriedkov pre jednotlivé regióny má slúžiť na vzdelávanie v čase núdze a krízy.