Nie je to tak dávno, čo sme vzhliadali k zaujímavým formám domáceho vzdelávania, ktorú mohli využívať najmä filmoví hrdinovia vsadení do odľahlého prostredia ostrovných krajín. Pred pár mesiacmi sme sa ocitli v ich roliach aj my, študenti na celom svete. Nemali sme na výber a museli sme sa adaptovať čo najrýchlejšie a s nami, samozrejme, aj naši učitelia, profesori, lektori. Každým ďalším mesiacom učenia na diaľku sme čakali na nové impulzy zo strany politikov, ale hromadné otváranie sa nekonalo a z mesiacov sa stali už takmer dva roky. Koncom ďalších letných „pandemických“ prázdnin je čas na to, aby sme sa pozreli ako toto obdobie zvládli po psychickej stránke mladí Európania a čo na to odborníci.
Pred pandémiou
Na úvod je dôležité objasniť, v akej forme sa duševné zdravie Európanov nachádzalo pred pandémiou. Euractiv už v roku 2008 zverejnil článok s názvom Duševné choroby ničia Európanov, ktorý reflektoval vtedajšiu iniciatívu EÚ v oblasti duševného zdravia.[1] Ďalším príkladom je publikácia Zdravie v skratke : Európa (Health at a Glance: Europe), ktorú každoročne zverejňuje OECD v spolupráci s Európskou komisiou. Vydanie v roku 2018, teda ešte pred vypuknutím pandémie, obsahuje samostatnú kapitolu o podpore duševného zdravia v Európe, pre ilustráciu, ide hneď o prvú kapitolu vo viac ako 200-stranovej ročenke. Na základe dát z tejto publikácie môžeme konštatovať, že k roku 2016 problémy duševného zdravia trápili jedného Európana zo šiestich, čo činí približne 84 miliónov ľudí. Štatistiky tiež uvádzajú, že v roku 2015 podľahlo následkom duševných chorôb a samovrážd viac ako 84 000 Európanov.[2]
Po vypuknutí pandémie
Spomínaná publikácia vyšla aj v roku 2020. Anglické spojenie „mental health“, teda duševné zdravie, by sme v nej, po krátkej rešerši, našli citované presne 110-krát. Nárast tohto problému môžeme vidieť napríklad na grafe, ktorý zobrazuje mieru pociťovanej úzkosti a depresie. Takmer dvojnásobný nárast oproti pred-kovidovej dobe zaznamenalo Česko, Belgicko, či Francúzsko. Na vrchole tohto smutného rebríčka v rámci Európy sa nachádza bývalý člen EÚ, Veľká Británia. Dánsko, ktoré aj v minulosti trápili vysoké percentá, nezaznamenalo výrazný nárast.[3]
Univerzita Komenského prišla na jar tohto roku s výskumom, v ktorom potvrdila približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti v porovnaní s rokom 2018 aj u nás na Slovensku. Výskum bol realizovaný na vzorke takmer 2000 študentov a zamestnancov UK. [4]
Kľúčovým psychologickým dopadom pandémie je osamelosť. V prvých mesiacoch pandémie ju pocítila takmer štvrtina Európanov. Dáta Eurofondu analyzujúce osamelosť podľa vekových kategórii jasne zaznamenali najpočetnejšie zastúpenie v kategórii 18 – 25 rokov. A to nielen percentuálne zastúpenie, ale aj najvýznamnejší celkový nárast.[5]
Dištančné vzdelávanie bola jediná alternatíva ako čeliť náhlemu zatvoreniu škôl a univerzít a zároveň neprestať deti vzdelávať. Učitelia sa tak rýchlo museli so žiakmi vrhnúť na komplikovaný systém, ktorý sa spočiatku začal javiť ako nie príliš stabilný a spoľahlivý. No skutočné problémy sa diali za obrazovkami monitorov. Mnohí pociťovali znevýhodnenia v oblasti výživy, domáce násilie, či neistotu. Koronavírusu doposiaľ podľahlo 4,32 milióna[6]ľudí a mnohí študenti na druhej strane obrazovky museli znášať ťažkosti spojené so stratou blízkych, izoláciou či sami prežívali ťažké priebehy tohto ochorenia. O to viac sa prejavili sociálne medzery nielen v pozadí domáceho zázemia detí a študentov, ale aj priepastné ekonomické rozdiely na zabezpečenie pomôcok nevyhnutných na dištančnú formu výučby.
Problémy spojené s duševným zdravím však netrápia len mladých Európanov. Učitelia a profesori sa museli rýchlo adaptovať na nový systém, a to bez takmer žiadnej spätnej väzby či interakcie. Mnohí tak začínajú zvažovať svoj odchod zo školstva[7] a tiež sa začína rozmáhať už dovtedy pociťovaný nedostatok učiteľov matematiky, fyziky alebo chémie.[8] Fyzické a psychické vyťaženie sa nadmieru prejavilo najmä u lekárov, zdravotníkov, sociálnych pracovníkov. Ďalšie hlbšie a dlhodobejšie dopady tohto obdobia čakajú najmladšie deti. Už teraz UNICEF zaznamenáva u detí problémy so spánkom, stravovacími návykmi, nedostatkom sociálnej interakcie, nízkou mierou koncentrácie a nedostatkom kamarátov a vzťahov medzi rovesníkmi.[9]
Pandémia, ktorej momentálne čelíme už spôsobila množstvo problémov a ťažkostí. Henrietta Fore, výkonná riaditeľka UNICEF-u sa snažila povzbudiť nasledujúcimi slovami:
„Jedna vec, ktorá nás všetkých spája je tá, že tejto kríze čelíme všetci spolu a robíme to najlepšie čo vieme, aby sme sa adaptovali novej realite. Plná sústredenosť a zameranie sa na mentálne zdravie a blaho detí a opatrovateľov sú rovnako dôležité, ako prijímanie protivírusových opatrení. Sme v tom spolu.“
Pomoc
Ako ste na tom vy? Možno tiež prežívate niečo, s čím ste sa predtým nestretli a trápi vás to. Je to celkom normálne a nie ste jediní. Klesajúca miera socializácie a nárast osamelosti v dnešnom storočí je ďalšou neviditeľnou pandémiou. S vypuknutím koronavírusu sa tieto problémy niekoľkonásobne vyhrotili a rozmer potreby poskytovania tohto druhu pomoci začína prekonávať dlhoročné bariéry pred vyhľadávaním odbornej pomoci. Ak chcete tieto nepríjemné detaily vo svojom živote vyriešiť, existujú riešenia. Nehanbite sa, nebojte sa a nemajte strach.
- IPčko.sk – Internetová poradňa pre mladých ľudí. (ipcko.sk) (chatová, e-mailová poradňa)
- Linka Detskej Dôvery (linkadeti.sk) (tel. č.: 0907 401 749 / každý pracovný deň od 8:00 – 20:00, e-mailová poradňa, rovesnícka poradňa, Skype, chat)
- Linka dôvery Nezábudka – 0800 800 566 (linkanezabudka.sk) (tel.č. : 0800 800 566 / nonstop, e-mailová poradňa)
- Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – MPSVR SR (gov.sk) (tel. č. : 0800 212 212 / nonstop)
- Find A Helpline | Free, confidential support. 24/7. Chat, text or phone. (list of helplines in Europe)
Prevencia
- 14 dnÃŁ duÅ¡evnej pohody SÄ„K (redcross.sk) (Denník duševnej pohody, Červený kríž)
