Predkladaná druhá časť analýzy popisuje pôsobenie európskych politických skupín – frakcií a ich postoj a zakotvenie gender politiky do svojich vnútorných straníckych dokumentov a taktiež aj prezentovanie skupinových postojov k rodovej politike navonok pred európskou spoločnosťou.
V súčasnom funkčnom období je v Európskom parlamente sedem politických skupín – frakcii a niekoľko nezaradených – nezávislých poslancov. Každá európska politická skupina má názorovo a ideologicky odlišné hodnoty a priority. V predchádzajúcej, prvej časti analýzy boli rozoberané tri frakcie, a to konkrétne Európska ľudová strana, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov a Európsky konzervatívci a reformisti.
V poradí druhá časť analýzy popisuje zvyšné štyri frakcie pôsobiace v zákonodarnej inštitúcii Európskej únie – v Európskom parlamente.
Prvá analyzovaná frakcia je skupina Aliancie liberálov a demokratov pre Európu ( ALDE ) Táto frakcia patrí v Parlamente medzi vplyvnejšie. Do tejto frakcie sa radí 67 poslancov. Strana sa začala formovať už v roku 1976. Medzi základné hodnotové piliere strany sa radí tolerancia, solidarita, vláda demokracie a zákona, dodržiavanie ľudských práv v spoločnosti, prosperujúca a zodpovedná Európa a predovšetkým mier. Táto frakcia oficiálne vznikla v roku 2004 s názvom Európska liberálno – demokratická a reformistická strana, skratkou bolo ELDR. Avšak od roku 2012 sa dublinským kongresom začal používať súčasný názov Alliance of Liberals and Democrats for Europe, so skratkou ALDE.
Medzi priority skupiny vo Finálnom strategickom programe na roky 2009 až 2014, mala skupina ALDE určených tzv. päť programových priorít strany. Medzi základné body tohto programu patrí – boj proti hospodárskej a finančnej kríze, boj proti zmene klímy, zabezpečenie ekonomicky integrovanej spoločnosti, boj za slobodu a základné ľudské práva, podpora súdržnosti Európy vo svete.
Na web stránke ALDE možno nájsť v časti venovanej kampaniam, ktoré táto skupina podporovala, napríklad zaujímavú kampaň ,,ALDE 4 Equality“ ktorá sa venovala potrebe rovnosti v európskej spoločnosti. Propagovaná bola predovšetkým rovnosť v oblasti sexuálnej orientácie, boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnych odlišností. Liberálna frakcia ALDE považuje za potrebné aby ľudia – európania neboli diskriminovaní v práci a v spoločnosti pre svoju orientáciu, taktiež skupina hovorí o potrebe dbať na vzdelávanie a informatizáciu spoločnosti zameranú proti diskriminácii. Skupina ALDE hovorí o potrebe rovnosti medzi ľuďmi.
Skupina ALDE sa v minulosti taktiež vyjadrovala k rodovej politike, a to v súvislosti s potrebou navýšenia rodových kvót v zamestnaneckých vedúcich pozíciach, nakoľko v týchto pozíciach jasne dominujú muži a tzv. mužský princíp. Liberáli sa v roku 2012 k tejto problematike vyjadrili, že tento krok vyrovnávania zastúpenia rodov v zamestnaneckých vzťahoch a zakotvenie kvót považujú za potrebný nástroj, nakoľko keď bolo vyrovnávanie kvót nechané na dobrovoľnej úrovni, tak to výraznejší účinok pre skutočnú realitu nemalo.
Skonštatovať sa však dá, že skupina ALDE sa prioritne venuje a stavia svoje frakciové programy na potrebe riešenia problematiky xenofóbie a diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Strana si taktiež uvedomuje aj potrebu vytvárania rodovej rovnosti v spoločnosti avšak na rodovej politike si svoje programové ciele nestavia tak výrazne ako na boji proti sexuálnej diskriminácii.
Nasledujúca analyzovaná frakcia zoskupená v európskom parlamente je Európska zjednotená ľavica – Severská zelená ľavica so skratkou GUE/NGL. Po minuloročných eurovoľbách túto frakciu tvorí 52 europoslancov. Za prekvapivé sa dá konštatovať zloženie europoslancov z rodového hľadiska. Ide o jedinú frakciu v Európskom parlamente, ktorej rodové rozloženie mužov a žien je v pomere 50:50, teda 26 mužov europoslancov a 26 žien europoslankýň. Zoskupenie vzniklo v roku 1989 pod názvom Európska zjednotená ľavica.
Už úvodné vyjadrenia frakcie GUE/NGL na oficiálnej stránke sa prezentuje akceptovaním odlišných názorov a rozdielnych osobností svojich europoslancov v GUE/NGL, s potrebou zachovania rozmanitosti identity a názorov svojich členov, a to na základe práve toho, že ide o frakciové konfederačné zoskupenie. Frakcia sa vyjadruje, že jej členovia budú bojovať za viacej a lepšie pracovné miesta a príležitosti na vzdelávanie, taktiež frakcia hovorí o potrebe zabezpečenia sociálnej solidarity, potrebu trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja a mierovej politiky. GUE/NGL považuje ako poslanie vytvoriť Európsku úniu, ktorá bude transparentnejšia a ľudskejšia. Frakcia okrem toho vyjadruje potrebu zavedenia viacej priamej demokracie a aktívnejšiu účasť občanov na európskej politike. Okrem týchto cieľov frakcia GUE/NGL jasne predkladá potrebu rovnakých práv pre ženy a mužov.
Za zmienku stojí postoj nemeckej europoslankyne a súčasnej prezidentky frakcie GUE/NGL, ktorá sa pri príležitosti osláv tohtoročného medzinárodného dňa žien vyjadrila k rodovej politike. Spomínaná Gabi Zimmer hovorila o potrebe zavedenia rodových kvót pre ženy, taktiež o potrebe rodového nastavenia miezd a právo ženy na potrat. Toto vyjadrenie odôvodnila tým, že ženské práva sú taktiež práva ľudské a preto považuje za potrebné prelomiť neustálu mlčanlivosť v oblasti rodovej politiky. Okrem toho Zimmer zhodnotila súčasnú situáciu ako nedostatočnú z pohľadu reálneho riešenia a zavádzania do praxe efektívnych opatrení v oblasti rodovej politiky. Zimmer jasne hovorí o nerovnocenných mocenských vzťahoch, ktoré sú založené na tradičných predstavách o ženskosti a mužskosti v rodovej politike.
Súhrnne sa dá hodnotiť práca a postoje europoslancov zoskupených vo frakcii Európskej zjednotenej ľavice – Severskej zelenej ľavice v oblasti rodovej politiky v Európskom parlamente ako práca aktívna. Táto skupina jasne a cielene hovorí o nedostatkoch v oblasti rodovej politiky a taktiež aj predkladá návrhy na zlepšenie v tejto politike. Celkovo frakciové názory na túto problematiku sú v Európskom parlamente naozaj ,,počuť“.
V poradí tretia analyzovaná frakcia v Európskom parlamente je pôsobiaca Skupina zelených/Európska slobodná aliancia so skratkou ESA. V súčasnom funkčnom období frakcia ESA združuje súhrnne 50 poslancov. Prioritným cieľom frakcie je vybudovať Úniu, v ktorej bude chránené životné prostredie, bude zabezpečená sociálna spravodlivosť, demokratická Európa a taktiež aj aktívny občania, ktorí budú spoluvytvárať európsku politiku. Zelení sa angažujú vo viacerých politikách Európskej únie. Medzi základné prioritné oblasti frakcie patria – ekonomická a sociálna oblasť, environmentálna, klimatická, energetická, poľnohospodárska politika, oblasť rybolovu.
Na web stránke ESA v časti Rights and Freedoms je sekcia venujúca sa ženským právam. V tejto časti sú prevažne informácie týkajúce sa aktuálneho diania z oblasti potreby presadzovania ženských práv. Z hľadiska rodovej politiky sa frakcia vyjadruje o potrebe presadzovania rodovej rovnosti v európskej spoločnosti. V marci tohto roku bolo počuť výrazné postoje na riešenie násilia páchaného na základe rodu v Európe z úst španielskeho europoslanca a člena frakcie ESA Jordi Sebastià. Zelení sa domnievajú, že pre celú Európsku úniu je potrebné a nevyhnutné bojovať strategickým spôsobom proti rodovej nerovnosti v spoločnosti a taktiež proti násiliu páchanému na ženách.
Frakcia Zelených taktiež usporadúva pre občiansku verejnosť množstvo konferencií venujúcich sa problematikám EÚ. Napríklad tento rok v marci usporiadala frakcia konferenciu s programom venujúci sa riešeniu otázke rovnosti žien a mužov a zameranú taktiež proti rodovému násiliu.
Čo sa týka dokumentového zahrnutia rodovej politiky vo frakcii možno hodnotiť ako slabšie. Avšak frakcia ESA je v rodovej politike v Európskom parlamente aktívna a taktiež je vidno, že skupina kladie dôraz na informatizáciu občanov práve v oblasti rodovej politiky.
Posledná analyzovaná skupina je Európa slobody a priamej demokracie, so skratkou EFDD. Ide o počtom zoskupených europoslancov o najmenšiu frakciu, počtom zhromažduje 48 poslancov. Už z názvu frakcie cítiť kľúčové piliere tejto skupiny. Predovšetkým ide o zásadu slobody, demokracie, otvorenosti a vzájomného rešpektovania sa. Skupina považuje za dôležité vytvoriť účinný stupeň vzájomnej spolupráce, a to medzi jednotlivými členskými štátmi v Únii a taktiež aj medzi Európskou úniou a členskými štátmi navzájom. EFDD je taktiež presvedčená, že pre legitímny stupeň demokracie v Európskej únii je treba ponechať časť rozhodovacích procesov aj na národných štátoch a predovšetkým na občanov.
Za prekvapivé sa dá hodnotiť umiestnenie eseje o zavedení rodových kvót v zamestnaneckých vzťahoch na web stránke EFDD. Autorka eseje Janice Atkinson hovorí o potrebe nie až tak zavedenia rodových kvót v spoločnosti ako skôr o potrebe dostatočného vzdelania pre európske ženy. Skupina EFDD taktiež vyjadruje postoj, že účinná rodová rovnosť sa dá dosiahnuť účinnou sociálnou politikou. Frakcia sa výrazne stavia do pozície odmietania diskriminácie, xenofóbie, antisemitizmu a iných foriem diskriminácie.
Konštatovať sa dá, že skupina EFDD z doteraz analyzovaných frakcií sa najmenej výrazným spôsobom zaoberala rodovou politikou. Nepopisovala tak jasne konkrétne ciele v rodovej politike a aj oficiálne web stránka frakcie EFDD bola najmenej pútavá.
Predkladaná druhá časť analýzy popisovala zakotvenie rodovej politiky do frakciových dokumentov a poukázala na to, akým spôsobom jednotlivé frakcie chápu a aký politický postoj na rodovú politiku zastávajú. Konečným spôsobom sa dá popísať pôsobenie frakcie Európskej zjednotenej ľavice – Severská zelená ľavica ( GUE/NGL ) z hľadiska rodovej politiky za najvýraznejšie a najefektívnejšia, na druhej strane za najmenej zaoberajúce sa rodovou politikou je pôsobenie frakcie Európa slobody a priamej demokracie ( EFDD ).
