Dňa 21. mája 2006 sa uskutočnilo referendum o nezávislosti Čiernej Hory. Vo veľmi tesnom výsledku sa väčšina zúčastnených voličov vyjadrila za vystúpenie z federálneho zväzku so Srbskom a 3. júna 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť. Oddelením sa od Srbska, ktorého cesta do EÚ bola brzdená dedičstvom občianskej vojny počas rozpadu Juhoslávie, si Čiernohorci mohli začať písať vlastný príbeh.
Po šiestich mesiacoch, v decembri 2006, bola Čierna Hora zaradená do programu NATO Partnerstvo pre mier. V januári 2007 bola krajina zaradená do programu partnerstva EÚ. Koncom toho istého roka bola podpísaná Stabilizačná a asociačná dohoda. V decembri 2008 bola podaná žiadosť o členstvo v únii. V máji 2010 vstúpila do platnosti Stabilizačná a asociačná dohoda, koncom roka bol krajine pridelený štatút kandidátskej krajiny. V júni 2012 začali prístupové rokovania s EÚ, ktoré úspešne pokračujú dodnes.
Na časovej ose vyzerá Čierna Hora ako perspektívna krajina v procesoch európskej integrácie. Tieto úspechy aj zodpovedajú jej snahe zaradiť sa čo najskôr do euroatlantických štruktúr. Pred začatím prístupových rokovaní v marci 2009 sa v krajine uskutočnili predčasné parlamentné voľby. Stalo sa tak preto, aby krajinu počas rozhovorov s EÚ o začatí prístupových rokovaní viedla vláda s plným štvorročným mandátom. Víťazom volieb sa stala Koalícia európskej Čiernej Hory so ziskom až 52 % podpory a premiérom sa stal Milo Đjukanović. V roku 2012 zopakovala koalícia svoj úspech ziskom 45 % podpory.
Ekonomická situácia zodpovedá taktiež rýchlosti integrácie. Po získaní nezávislosti dosahovala Čierna Hora najvyšší ekonomický rast v regióne, až 9 %, a predbehla svojho bývalého federálneho partnera Srbsko. Počas finančnej krízy sa hospodárstvo prepadlo. Po mínusovom roku 2012 ekonomika síce kolíše, ale v zelených číslach, a prognózuje sa opätovné naštartovanie hospodárstva.
Veľkým pozitívom pre Čiernu Horu je fakt, že používa ako národnú menu Euro už od roku 2002. Už teraz sú splnené všetky maastrichtské kritériá, preto by prípadné prijatie do eurozóny mohlo byť považované iba za administratívnu formalitu. Krajina má vyriešené všetky hraničné spory so svojimi susedmi a dlhodobo vykazuje vnútropolitickú stabilitu. Takéto prostredie láka zahraničných investorov. Podľa knihy GRANČAY – SZIKOROVÁ: Integrácia západného Balkánu a Turecka do Európskej únie. Kniha 2 – individuálny aspekt (2012) dosahoval pomer priamych zahraničných investícií k HDP krajiny až 25%, čo bolo najvyššie číslo medzi tranzitívnymi ekonomikami (str. 109).
Hodnotiace správy Európskej komisie poväčšine nešetria chválou na účet Čiernej Hory, ale stále poukazujú na nedostatkové oblasti, na ktorých musí krajina ešte zapracovať. Tými sú hlavne konkurencieschopnosť exportu, nezamestnanosť a reformy dôchodkového systému a financovania samospráv. Na druhej strane dosiahla Čierna Hora v posledných rokoch významné úspechy, keď zlepšila legislatívu a inštitucionálne fungovanie krajiny, zvýšila nezávislosť súdnictva a odpolitizovala štátnu správu. V boji proti korupcii sa tiež dosahujú viditeľné pokroky, keď sa krajina posunula v rebríčku CPI (Corruption Perceptions Index) od Transparency International medzi rokmi 2007 a 2014 o 12 priečok (z 84. priečky na 76. priečku). V CPI indexe v regióne dlhodobo vedie Slovinsko, Čierna Hora si však polepšila najviac zo všetkých krajín regiónu. Korupcia a šedá ekonomika aj tak stále ostávajú veľkými problémami krajiny.
Spomedzi všetkých krajín v regióne západného Balkánu má najvyššiu šancu stať sa 29. členom únie práve Čierna Hora. Aj keď podľa slov Jean-Claude Junckera má rozširovanie únie „pauzu“ do roku 2020, časový priestor umožňuje Podgorici ďalej pokračovať v implementovaní reforiem. Ak nenastane žiadna závažná nepredvídateľná udalosť, dá sa očakávať prijatie Čiernej Hory do únie v časovom horizonte rokov 2021 až 2022.
Pár týždňov po prijatí Chorvátska do únie sa José Manuel Barroso vyjadril o Chorvátsku, cit.: „[…] posielame jasný signál susedským krajinám Chorvátska: Tvrdá práca sa vypláca!“ Európska komisia teraz hľadá nový „úspešný príbeh“, ktorým bude môcť propagovať ekonomickú silu únie vo svete. Čierna Hora svojimi výsledkami ašpiruje na tento titul a čoskoro sa možno stane ďalšou trofejou vo vitríne úspechov EÚ.