Slovenskú republiku tvorí celkom osem krajov. Aj keď všetky dokopy tvoria jeden celok – náš domov – možno tu nájsť mnohé rozdiely, či už z pohľadu histórie alebo geografie. A to aj napriek malému slovenskému územiu. Doktorka Darina Koreňová z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach porovnávala, ako si Slováci nažívajú v jednotlivých krajoch na základe kvality života.
Pojem „kvalita života“ pojednáva v tomto kontexte o tom, ako je obyvateľ spokojný so životom vo vybranom kraji – či sa cíti spokojne a bezpečne, či by v ňom rád ostal a neplánuje odísť. Aké je v kraji zdravotníctvo, ako je to s verejnou dopravou, so školstvom, s prácou a podobne.
Doktorka Koreňová porovnávala kraje na základe ukazovateľov Európskej komisie, ktoré uvádza Eurostat ako ukazovatele kvality života. Patrí sem vzdelanie, zdravie, produktivita, materiálnosť, životné podmienky a príroda, ľudské práva, voľný čas a životná skúsenosť.
Kde sú Slováci najviac spokojní?
Po jej záverečných zisteniach sú výrazne pozitívne čísla jednoznačne v Trenčianskom kraji. Ten sa nachádza v lepšej polovici výsledkov takmer v každom z ukazovateľov kvality života. Kraj najviac prosperuje aj na základe počtu nezamestnanosti. Je jej tu najmenej. Ďalej najviac vyniká aj v oblasti školstva a to z hľadiska nadobudnutého vysokoškolského vzdelania. Z pohľadu ľudských práv výrazne vyniká práve Trenčianska župa. Tá je ukazovateľom transparentnosti a slobody. Na Slovensku je tou najlepšou. Medzi negatíva patrí napríklad kriminalita a počet trestných činov. Trenčiansky kraj je druhým najnebezpečnejším krajom, hneď po Bratislavskom. Ďalším záporom a bodom, kde zaostáva, je oblasť životného prostredia. Patrí medzi najviac znečistené.
V lepšej polovici sa nachádza aj Bratislavský, Trnavský a Žilinský kraj. Bratislavský najviac vyniká najmä platovými podmienkami a najmenším podielom nezamestnanosti, no na druhej strane je najnebezpečnejším krajom spomedzi všetkých ostatných. Trnavský a Žilinský kraj sa podľa zistení doktorky Koreňovej v číslach zásadne nelíšia a sú si z pohľadu ukazovateľov podobné – priemerné.
A kde to s kvalitou života viazne?
Najhoršie výsledky spomedzi všetkých ôsmich krajov má Banskobystrický kraj. Je na tom najhoršie s podielom dosiahnutého vysokoškolského vzdelania aj z pohľadu mesačného príjmu. Mnohí sa tu stretávajú s príjmovou chudobou, čo znamená, že príjmy ľudí sú nižšie ako hranica chudoby. Horším krajom je v tejto oblasti len Prešovský. Na druhej strane je na tom lepšie čo sa kriminality a dostupnosti nehnuteľností týka. Stále však nepatrí medzi priemerné kraje.
Medzi kraje s horšími výsledkami patria Nitriansky, Prešovský a Košický kraj. Prvé dva sa nachádzajú tesne za lepšou polovicou. Nitriansky kraj zreteľne boduje s dostupnosťou pozemkov a bývania – je na prvom mieste. Najviac zaostáva s transparentnosťou žúp a priestormi pre záujmovú a voľnočasovú činnosť. Košický kraj je najviac znečisteným na Slovensku, no spolu s Prešovským majú najviac miest pre voľný čas. V ňom majú ľudia aj najmenšiu mzdu a spolu s ňou je spojený aj najvyšší podiel občanov, ktorí sa stretávajú s príjmovou chudobou.
Ako je to celkovo?
Doktorka Koreňová prišla na to, že slovenské kraje, kde kvalita života zaostáva, sú umiestnené najmä na juhovýchode a východe Slovenska. Bratislavský kraj je ideálnym miestom pre možnosti a prospech, je však najnebezpečnejším a najdrahším. Košický a Banskobystrický stagnujú najmä z pohľadu fungovania a čistoty, no lepšie sú na tom s nehnuteľnosťami. Najlepším krajom z hľadiska kvality života je jednoznačne Trenčiansky kraj.
Ak sa chcete dozvedieť viac o podrobnejších detailoch a celkovej analýze, dočítate sa o nich v práci doktorky Dariny Koreňovej.
