Mníchovská bezpečnostná konferencia (MSC) je každoročná medzinárodná konferencia o zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorá sa koná v nemeckom Mníchove od roku 1963. Stretávajú sa na nej politickí lídri, vojenskí predstavitelia, experti a zástupcovia podnikateľskej sféry a občianskej spoločnosti, aby diskutovali o súčasných a budúcich bezpečnostných výzvach, ktorým svet čelí.
Konferencia poskytuje platformu pre tvorcov politík a odborníkov na výmenu názorov a nápadov na širokú škálu tém vrátane globálnych bezpečnostných hrozieb, regionálnych konfliktov, kontroly zbrojenia, kybernetickej bezpečnosti, klimatických zmien a medzinárodného obchodu [1]. Považuje sa za jedno z najdôležitejších globálnych fór o bezpečnosti a zahraničnej politike a v priebehu rokov zohralo významnú úlohu pri formovaní medzinárodných bezpečnostných politík a stratégií.
Hlavná téma – vojna na Ukrajine
Tento rok na nej dominovali najmä témy spojené s vojnou na Ukrajine. Keďže invázia na Ukrajinu prebieha už rok, bolo potrebné zhodnotiť súdržnosť medzinárodného spoločenstva v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ukrajinský prezident vyzval západných lídrov, aby konali v rýchlych dodávkach zbraní na Ukrajinu a „aby viac konali ako rozprávali“. Zelenskyj sa zúčastnil na konferencii iba online, no „dúfa, že budúci rok tu bude opäť osobne, čo by znamenalo, že vojna skončí“ [2].
USA obvinilo Rusko za páchanie zločinov proti ľudskosti na Ukrajine
Už minulý rok sa dospelo k záveru, že na Ukrajine sa páchajú vojnové zločiny, no teraz to viceprezidentka USA Kamala Harris opísala ako zločiny proti ľudskosti. Taktiež dodala, že na Ukrajine sa z ruskej strany pácha znásilňovanie, mučenie, popravy, bitky, či usmrcovanie elektrickým prúdom a deportácie detí [3].
Prejav čínskeho diplomata Wang Yi
Rokovanie amerického ministra Blinkena a čínskeho diplomata Wang Yi sa považujú za dobrý výsledok. V jeho prejave zazneli náznaky znepokojenia z dlhodobých účinkov vojny a vyzval na mierové riešenie konfliktu [4]. Dodal, že mier a rešpektovanie suverenity nezávislých národov je najväčšou prioritou zahraničnej politiky Pekingu.
Po konferencii však prilietal do Moskvy, kde naznačil, že čínsko-ruské vzťahy sú „pevné ako skala“ a označil Čínu za prioritu ruskej diplomacie [5]. V Moskve rokoval s tajomníkom ruskej Bezpečnostnej rady Nikolajom Petruševom a následne s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom [6].
Európa bude dodávať viac zbraní
Povedala to na konferencii predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a taktiež dodala, že sa zvýšia investície na výrobu zbraní a munície na Ukrajinu [7]. Rovnako tak sa európski lídri zhodli na tom, že zvýšia vojenské výdavky v rámci Európy a budú sa snažiť vynaložiť 2% HDP na obranu v aliancii NATO.
Rusko nedostalo pozvánku
Predseda konferencie Christoph Heusgen sa vyjadril, že vládni predstavitelia Ruska nedostali pozvánky, nakoľko nechcel, aby konferencia bola vnímaná ako „pôda pre ruskú propagandu“[8]. Na toto rozhodnutie panuje mnoho názorov, z ktorých jeden argumentuje, že konferencia by mala byť strediskom dialógu, a teda by sa mali pozývať všetky dotknuté strany. Minulý rok však ruskí predstavitelia pozvaní boli, no nedostavili sa (konferencia sa konala tesne pred ruskou inváziou).
Organizátori tiež vylúčili predstaviteľov iránskej vlády kvôli brutálnemu potlačeniu protestov v Teheráne.
Poprední svetoví lídri vyzývali na transatlantickú solidaritu a silu čeliť spoločným hrozbám tvárou v tvár. Upozornili, že konflikty stále nie sú minulosťou a teraz musíme byť viac silní a aktívni v boji proti použitiu sily pre dosiahnutie územia iného štátu. Konferencia bola ukážkou spájania a jednoty vo svojich cieľoch. Cieľoch, ktoré znamenajú demokratický svet a nádej žiť v mieri.