Zatiaľ čo v celosvetovom meradle počet ľudí na zemi rastie, v Európskej únii môžeme sledovať negatívny jav, a to pokles populácie jej obyvateľov. V priebehu minulého roka, konkrétne v novembri, prekročila svetová populácia hranicu 8 miliárd obyvateľov. Je to najmä vplyvom postupného predlžovania dĺžky života zlepšovaním zdravia, kvality života a výživy. Prečo je v Európe trendom vyľudňovanie a väčšia mortalita ako natalita?
Emigrácia
V roku 2021 klesol počet obyvateľov Európskej únie zo 447 miliónov na 446,8 milióna.[1] Demografické faktory, ktoré ovplyvňujú tento pokles sú dva, a to emigrácia a nízka pôrodnosť. V súčasnosti rozdeľujeme krajiny v Európe na krajiny s čistou pozitívnou migráciou (Švédsko, Holandsko, Francúzsko) a krajiny s vysokou emigráciou (Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko). Trendy zvyšovania koncentrácie obyvateľstva zaznamenávame najmä v metropolitných centrách, mestských oblastiach (hlavné mestá) a pobrežných oblastiach, kde má prevažne mladšia časť populácie väčšie pracovné a kariérne príležitosti. Naopak, negatívny trend pozorujeme vo vidieckych oblastiach.
Politici by sa preto mali viac zamerať na prilákanie vracajúcich sa migrantov, ako aj na rozvoj vidiekov, súdržnosti, či sociálnych politík, ktoré umožnia podporiť starnúce a vyľudnené regióny a zároveň budú riešiť nedostatok príležitostí v oblastiach, z ktorých ich obyvatelia odchádzajú.
Nízka pôrodnosť
Pôrodnosť v Európske únii v dnešnej dobe čelí nízkym hodnotám pôrodnosti, ktoré nedosahujú záchovnú hodnotu (Záchovná hodnota je úroveň úhrnnej plodnosti, pri dosiahnutí ktorej je zabezpečená jednoduchá reprodukcia v populácii). Táto hodnota je 2,1, čo predstavuje počet detí, ktoré v priemere pripadajú na jednu ženu, aby populácia ostala stabilná. Zatiaľ čo v 50-tych rokoch minulého storočia bol priemerný počet detí na ženu 2,66, v poslednom desaťročí sa toto číslo prepadlo na hodnotu 1,6 dieťaťa. Faktory, ktoré to ovplyvňujú sú rôzne, jedným z nich je vek žien pri prvom pôrode. V roku 2020 bol priemerný vek ženy pri prvom pôrode 29,5 roka. V porovnaní s rokom 2013 bola táto hodnota 28,8 roka.[3]
Existuje taktiež paralela medzi pracovným životom žien a potrebou mať viac detí. Rovnako dôležité je aj meniace sa postavenie žien v spoločnosti. Finančná odmena v práci ženu motivuje, aby viac pracovala a mala menej detí, pretože materstvo vie obmedziť možnosti žien na trhu práce či v oblasti vzdelania. Ďalším parciálnym faktorom môže byť aj vplyv náboženstva na nízku pôrodnosť. V Európe klesá význam cirkvi, ktorá v porovnaní s minulosťou stráca vplyv na oblasť verejnej politiky a to najmä v otázkach intímneho spolužitia partnerov mimo manželstva.
Aj v tomto prípade sú dôležité politiky, ktoré umožnia zmeniť nízku pôrodnosť v kontexte demografických trendov, ako napríklad rodinné politiky, do ktorých patria prídavky na deti, zníženie daní či programy rodičovskej dovolenky (aj u otcov).
Budúcnosť poklesu populácie – klimatická kríza
Pojem aridifikácia sa spája s klimatickou krízou a znamená to proces, pri ktorom sa región s vlhkým podnebím stáva čoraz suchším v dôsledku zmeny klímy (častokrát v kombinácii s ľudským faktorom). Práve tento proces môže byť rozhodujúci pri budúcom vývoji nielen územia Európy, ale celého sveta, nakoľko obyvatelia budú nútení opustiť svoje domovy a emigrovať do oblastí s prívetivejším podnebím a lepšími životnými podmienkami.
Riešením budú ale najmä snahy štátov bojovať proti klimatickej kríze všetkými dostupnými prostriedkami, a to predovšetkým udržateľnejším rozvojom alebo zvýšenými investíciami do vzdelávania a technológií.
