Informačná vojna
Konflikt, ktorému dnes svet čelí má viacero podôb. Vojna na Ukrajine sa zďaleka netýka len ukrajinských občanov. Ekonomické sankcie, narušenie dodávateľských reťazcov, problémy s potravinovým zásobovaním či energetická kríza sa týkajú obyvateľov od rozvojových krajín sveta až po členské štáty EÚ. Napriek tomu, že na Ukrajine dochádza k zabíjaniu civilistov a fyzickému ničeniu majetku, je tu ďalšia vojna, ktorá naberá čoraz väčší rozmer. Má podobu takzvanej informačnej vojny, ktorou sa agresor postupne snaží pretláčať myšlienky spochybňovania diania na Ukrajine, zľahčovania situácie, až po radikalizovanie medzinárodnej spoločnosti. S narastajúcimi problémami, ktoré prirodzene vznikajú v dôsledku globálneho prepojenia sveta s krajinami konfliktu, sa spoločnosť začína znepokojovať a polarizovať. Postupne sa tak vytvára priestor na osvojenie si populistických myšlienok, ktoré sú častokrát postavené na jednoduchých záveroch. Je dôležité pochopiť, že svetové dianie nie je a nikdy nebude jednoduché. Viac ako kedykoľvek predtým je dôležité komplexné chápanie geopolitického diania, aktívne dohľadávanie si pravdivých informácií a boj proti dezinformáciám.
Bližšie informácie o dezinformačných nástrojoch a informačnej vojne vedenej zo strany Ruskej federácie si môžete prečítať v článku Andreja Beňuša TU
V tomto článku sa pozrieme na verbálnu snahu, ktorou sa svet snaží potlačiť vojenskú činnosť Ruska. V prvej časti to budú aktuálne myšlienky predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktoré predstavila vo svojej správe o stave Únie a počas svojej poslednej návštevy Ukrajiny. V druhej časti článku si predstavíme projekt mladých ľudí z už takmer 20 krajín sveta, ktorí sa zapájajú do zastavenia vojny na Ukrajine, a to slovom a ilustráciami.
Odvaha má dnes svoje meno. A tým menom je Ukrajina.
„Váš boj je aj naším bojom. Dnes som v Kyjeve, aby som vám povedala, že Európa je na vašej strane,“ povedala Ursula von der Leyenová počas poslednej návštevy na Ukrajine.
Už je to viac ako 200 dní, ktoré sa náš východný sused bráni agresii najväčšej krajiny sveta. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pred pár dňami predstavila svoju každoročnú správu o stave Únie. Je pochopiteľné, že ústrednou témou prejavu bol vojenský konflikt, od ktorého sú odvodené viaceré problémy spojené najmä s energetickou krízou, ale tiež rastúci problém s globálnou klímou či stále pretrvávajúca pandémia. Tohtoročný prejav predsedníčky bol tiež iný aj tým, že mal svojho čestného hosťa, ktorým bola prvá dáma Ukrajiny, Olena Zelenská.[1]
„Dnes má odvaha svoje meno. A tým menom je Ukrajina. Odvaha má svoju tvár, tvár Ukrajincov a Ukrajiniek, ktorí čelia ruskej agresii. “ odznelo počas prejavu predsedníčky EK. [2]
Ursula vo svojom prejave o Ukrajine kládla dôraz najmä na deti a vzdelávanie. Podotkla, že spoločne s prvou dámou Ukrajiny chcú podporovať obnovu zničených škôl. Oznámila prvú čiastku, ktorá je na tento účel vyčlenená. Podotkla, že „budúcnosť Ukrajiny začína v jej školách.“[3]
Predsedníčka svoj záujem o pomoc krajine umocnila už v poradí treťou návštevou Ukrajiny od vypuknutia konfliktu. O návšteve informovala priamo počas prejavu v Európskom parlamente.[4]
Počas návštevy odzneli z úst predsedníčky aj tieto myšlienky: „Nikdy nebudeme schopní vynahradiť Ukrajine ich boj za demokraciu, ľudskosť a rešpektovanie medzinárodného právneho štátu. Dnes vám však vieme povedať, že máte svojich európskych priateľov na svojej strane po celý čas a tiež to, že sme priateľmi navždy.[5]“
Post to Stop War
Jedno Škótske príslovie hovorí, že zmysel činov je zrozumiteľnejší ako zmysel slov. Je zrejmé, že mladí študenti z Ukrajiny si kladú otázky ako môžu pomôcť svojej krajine. Študenti, ktorí narábajú so slovom na dennej báze, sa dnes na Ukrajine snažia pretaviť činnosť agresora na ich vlastnom nezávislom území aspoň do slov. Slovo má moc a môže sa stať skutočným nástrojom, pokiaľ je použité a namierené proti klamstvu a zavádzaniu.
Pred šiestimi mesiacmi si to uvedomili viacerí ukrajinskí študenti a spoločne vytvorili projekt, v ktorom sa snažia využiť svoj intelekt, talent a vedomosti z oblasti geopolitiky, histórie a súčasného svetového diania, aby vyprodukovali zmysluplné a komplexné odkazy pre svet. Už šesť mesiacov spolu tvoria krátke správy, ktoré informujú nielen o dianí na fronte, ale pokrývajú tiež oblasti diplomacie, ekonómie, ľudsko-právnych vzťahov, spoločenských a historických väzieb či kultúry.
Tím projektu Post to Stop War in Ukraine zahŕňa okrem študentov tiež špecialistov z oblasti kultúry a komunikácie, ekonómov a historikov. Je tvorený aj profesormi a absolventmi Ukrajinskej katolíckej univerzity a tiež stále sa rozrastajúcou skupinou dobrovoľníkov – prekladateľov, ktorí pomáhajú s adaptáciou správ do viacerých svetových jazykov.[6] Svoju prekladateľku majú tiež aj slovenskí čitatelia, ktorí môžu od septembra čítať nové články už aj v slovenčine.
Všetky správy projektu Post to Stop War sú zverejňované na tejto stránke, kde sa dajú vybrať aj podľa tematického zamerania a tiež podľa vybraného jazyka, vrátane slovenčiny: https://post-to-stop-war.in.ua/en/en.
Snažme sa pochopiť, že sme svedkami násilného nadobúdania území nezávislej, slobodnej a suverénnej krajiny, a takýto prechod vlastníckych práv nemôže byť medzinárodnou spoločnosťou nikdy prijatý, pretože je nelegálny. Navyše, táto vojna je iná v tom, že prebieha v období globalizácie, sociálnych sietí a expresne rýchleho prepojenia informácií a dát. Novodobými diamantami sa preto stávajú objektívne a pravdivé informácie. Je nesmierne náročne rozlišovať pravdu od klamstva, najmä keď sa dezinformácie začínajú produkovať na báze poloprávd a klamstiev, ktoré pôsobia autenticky a hodnoverne. Pokúsme sa spoločne budovať spoločnosť postavenú na racionálnom a kritickom myslení, učiť sa argumentovať, narábať so slovom a nenechať rozprávať len zavádzajúce myšlienky a neoverené polopravdy nášho okolia. Spoločne sa snažme budovať spoločnosť, ktorej hodnotami je pokoj a mier a nebojme sa verbálne odsúdiť agresora vo vojne. Napriek pokroku spoločnosti zostáva slovo nesmierne dôležité. Formovanie verejnej mienky, rétorika politikov, diverzifikácia médií a rozličné spektrum názorov zostávajú stále dôležitými faktormi kreovania medzinárodnej spoločnosti.
