EÚ sa spolu s členskými štátmi snaží voči klimatickej kríze pristupovať zodpovedne a konštantne zavádza nové a prísnejšie predpisy týkajúce sa prechodu na zelenú energiu. Ponúka inovatívne a ekologické riešenia v oblasti zelenej energie, aby sa predišlo nadmernému odlesňovaniu, plytvaniu nerastných surovín a produkcii veľkého množstva odpadu, čo okrem iného negatívne vplýva na ekosystémy.
Snaží sa zaviesť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, čo znamená, že by sa energia produkovala z geotermálnych, vodných, slnečných alebo veterných zdrojov, ktoré sú nevyčerpateľné. Výnimkou nie je ani Slovensko. Rovnako ako iné štáty, každoročne sa snaží zvyšovať podiel týchto zdrojov energie v celkovej spotrebe a byť tak ekologickejšou členskou krajinou. EÚ vidí v používaní obnoviteľných zdrojov energie obrovský potenciál, pretože by sme dokázali znížiť závislosť na fosílnych palivách, ktoré nie sú obnoviteľné, a ich zásoby sa čím ďalej, tým viac zmenšujú. Okrem toho by produkcia elektriny z bioenergii prispela k rôznorodosti využívaných zdrojov a znížila závislosť na dovážaných palivách. (1)
Energetický mix a potenciál OZE na Slovensku
Slovensko využíva na výrobu elektriny viacero (obnoviteľných aj neobnoviteľných) zdrojov. Najväčšiu časť energií vyrábame z neobnoviteľných zdrojov, dominuje produkcia elektriny z jadra, tvorí až 55 %. Na Slovensku sa nachádzajú dve atómové elektrárne, v Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach, ktoré produkujú túto energiu. Pri produkcii elektriny z jadra sa síce nevyprodukuje vysoké množstvo emisií CO2, ale vzniká vedľajší produkt – rádioaktívny odpad, ktorý pre nás môže predstavovať potencionálne nebezpečenstvo. Ako uvádzajú výskumníci na Univerzite v Ohiu, vzhľadom na to, že nemáme technológie ani materiály na dlhodobé uskladnenie rádioaktívneho odpadu, môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do okolia. (2, 3 4, 5)
Slovensko sa preto snaží zamerať na OZE a zvýšiť ich podiel na miestach, kde sú na to vhodné podmienky a potenciál.
Z hľadiska polohy má Slovensko obrovský potenciál v získavaní energie zo zeme, teda produkcii geotermálnej energie. Dôvodom je, že sa nachádza na podloží s geotermickým gradientom, čo znamená, že pre získanie geotermálnej energie netreba ísť veľmi hlboko do zeme. Tepelný gradient na 1 km je na Slovensku 38 stupňov Celzia, pričom celosvetový priemer je 30 stupňov Celzia. (6, 7)
Treba však brať do úvahy, že každý región má k dispozícii iné OZE, a preto nie je možné, aby bol energetický mix vo všetkých regiónoch rovnaký. V súčasnosti sa teplo z geotermálnej energie na vykurovanie využíva v Seredi, Galante, Veľkom Mederi a Šali. Ďalšie plány využitia geotermálnej energie sa pripravujú aj v Žiari nad Hronom a v Prešove, ktoré pripravuje spoločnosť PW Energy, a.s. (8)
Podiel OZE na Slovensku
Podľa údajov Eurostatu (2020) je podiel OZE z celkovej spotreby elektriny na Slovensku 17,3 %. V rámci krajín V4 je Slovensko na čele (v Česku je podiel OZE na rovnakej úrovni, Poľsko má podiel 16,1 %, Maďarsko 13,9 %), avšak ak porovnáme Slovensko s ostatnými členskými krajinami, zistíme, že nedosahuje ani priemernú hodnotu, 22,1 %. S najvyšším podielom obnoviteľných zdrojov energie v rámci členských štátov dominujú škandinávske krajiny, na čele rebríčka sa nachádza Švédsko, s celkovým podielom 60,1 %. Za ním nasleduje Fínsko s celkovým podielom 43,8 %. (9, 10)
Môžeme konštatovať, že Slovensko malými krokmi ekologicky napreduje, hoci podľa Európskej komisie nie je cieľ Slovenska, 19,2 % do roku 2030, dostatočne ambiciózny a odporúča aspoň 24 %. Napríklad priemer členských štátov je dosiahnuť hodnotu 32 % do roku 2030. (11)
Avšak treba brať do úvahy aj rôzne nevýhody a špecifiká, ktoré so sebou OZE prinášajú. Napríklad len kúpa a inštalácia komponentov na produkciu energie z obnoviteľných zdrojov je finančne nákladná, a v prípade, že by takúto energiu chceli využívať rodiny vo svojich domácnostiach, mnohé z nich si to nemôžu finančne dovoliť. Produkcia energie z obnoviteľných zdrojov sa zároveň odvíja od vonkajších faktorov, napríklad množstva slnečného žiarenia, zrážok alebo poveternostných podmienok, čím je ich zavedenie do veľkej miery ovplyvnené aj geografickými podmienkami. (12)
Zelená domácnostiam
Práve preto sa EÚ neustále snaží prichádzať s novými riešeniami, aby sa minimalizovali nevýhody spojené s obnoviteľnými zdrojmi. Jedným z týchto riešení je aj národný projekt Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry s názvom „Zelená domácnostiam“. Rodinné a bytové domy môžu požiadať o finančný príspevok na inštaláciu malých zariadení na výrobu elektriny alebo tepla, ako sú fotovoltické panely, veterné turbíny, slnečné kolektory, kotly na biomasu alebo tepelné čerpadlá. Domácnosti tak môžu dostať podporu, ktorá maximálne môže pokryť 50 % výdavkov vrátane ceny za dodávku a montáž systému. Cieľom projektu je podporiť inštaláciu OZE pre domácnosti, aby sa v nich využívali v menšej miere fosílne palivá. V období 2019 až 2023 je na domácnosti vyčlenených 48 miliónov eur. Podmienkou projektu je, že domácnosť musí toto zariadenie využívať vo svojej domácnosti minimálne dva roky a náležite sa o takéto zariadenie starať. (13)
