Normandsky formát predstavuje diplomatické zoskupenie neformálneho charakteru, ktoré vzniklo na počiatku separatistického konfliktu na Donbase v roku 2014. Zoskupenie Normandie teda vzniklo na podnet mierového riešenia vojenského konfliktu, ktorý začal po anexií Krymu Ruskou Federáciou v roku 2014. Názov bol odvodený v rámci pripomenutia si 70. výročia vylodenia spojencov v Normandii, počas druhej svetovej vojny a ktoré poznáme aj pod názvom ako tzv. „Deň D“.
Diplomatické zoskupenie je tvorené zo štátov Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny, medzi ktorými prebiehali politické dialógy na vysokej úrovni. Čím sa formát odlišuje od iných zoskupení je to, že medzi sebou rokujú hlavní aktéri konfliktu – v tomto prípade Rusko a Ukrajina, kde Nemecko spolu s Francúzskom zastávajú skôr pozície mediátorov. Cieľom rokovaní bolo predovšetkým vyriešiť krízu na Donbase s aktívnou participáciou všetkých aktérov, ako aj zabrániť ďalšej eskalácií budúceho konfliktu. Súčasná dynamika medzinárodných vzťahov však ukázala pravý opak.
Minský proces ako výsledok rokovaní
V priebehu roka 2014 sa následkom prvotných rokovaní, zriadila Trilaterálna kontaktná skupina (TCG), ktorá predstavuje platformu pre technické konzultácie medzi Ruskom, Ukrajinou a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej zámerom bolo vytvoriť mierový plán na Donbase. Proces rokovaní priniesol vyhotovenie tzv. Minských dohôd, ktoré načrtli presné podmienky ukončenia konfliktu. Okrem toho sa vytvorili štyri rôzne skupiny so zameraním na politické, bezpečnostné, humanitárne a ekonomické otázky, ktorých súčasťou boli aj predstavitelia separatistických oblastí. [1]
Minsky proces, ktorého súčasťou sú Minské dohody I. a II., zahŕňajú „špeciálny štatút“ Doneckej a Luhanskej republiky, organizovanie miestnych volieb či odzbrojenie vojakov v oblastiach ovládaných separatistami.
Problémom implikovania Minských dohôd je však samotný postoj dvoch hlavných aktérov – Ruska a Ukrajiny, ktorí sa doteraz nesnažili o implementáciu týchto krokov, čo napokon vyvrcholilo ruskou inváziou na Ukrajinu na konci februára 2022.
Na jednej strane, Rusko trvalo na tom, že nie je stranou konfliktu, preto nie je viazané podmienkami minských dohôd, a Ukrajina odmietala odovzdať veľkú časť suverenity predstaviteľom Donecka a Luhánska, pretože ich vnímali ako „bábky Kremľa“. To vytvorilo vákuum, ktoré na nejaký čas pozastavilo spoločné rokovania.
Posledné rokovanie na začiatku roka 2022
Medzi rokmi 2016 až 2019 nastalo „diplomatické ticho“. Predstavitelia formátu Normandie sa nestretli, ani neudržovali žiaden spoločný kontakt. V roku 2019, keď sa novým prezidentom Ukrajiny stal V. Zelenskyj, požadoval znovuobnovenie tohto formátu. Tvrdil, že zoskupenie Normandie „je jedinou platformou pre rokovania o mierovom urovnaní na východe Ukrajiny [2]“.
Začiatkom septembra 2019 sa začalo debatovať o znovuobnovení diplomatického zoskupenia, ale prípravy na ďalší summit pripomínali skôr „politické ťahanice“. Naproti tomu prezident Zelenskyj na svojej inaugurácií potvrdil svoju najvyššiu prioritu – mierové rokovania s Ruskou federáciou. Predstavitelia Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska sa síce zaviazali k úplnému a komplexnému vykonávaniu režimu prímeria, podporeného vykonaním všetkých potrebných opatrení na udržanie tohto režimu, ale len do konca roka 2019. [3]
Posledné rokovanie, ktoré sa odohralo 26. januára 2022, sa konalo v Paríži. V tomto období už začalo eskalovať napätie na východe Ukrajiny, takže sa strany dohodli k spoločnému rozhovoru. Na druhej strane, už len náznak toho, že sa v Paríži nestretli najvyšší predstavitelia, ale delegácie ministerstiev zahraničných vecí ukázalo že rokovania sa ďalej nedokážu politicky posunúť.
Rokovanie neprinieslo výrazný posun. Diskutovalo sa najmä o význame TCG s cieľom zintenzívniť spoluprácu pri rýchlom pokroku v rámci implementácie dohôd z Minska.
Ďalšie stretnutie sa malo konať v priebehu marca 2022, čo sa však nestalo z dôvodu vypuknutia vojny na Ukrajine, kedy všetky dohody prestali platiť.
„Kameň úrazu“ diplomatického formátu – začiatok vojny na Ukrajine
Vojna na Ukrajine len poukázala na to, že v konečnom dôsledku všetko závisí od toho, ako na jednej strane dokáže Rusko prijať to, že je nutné sa zapojiť do mierového procesu a na druhej strane Ukrajina, akým spôsobom dokáže nájsť vhodné politické podmienky a kompromisy.
Formát Normandie je pre tentokrát „zmrazený“ z pohľadu ďalších rokovaní. Ukrajina a Rusko sú vo vojne a Francúzsko s Nemeckom musia jednať veľmi opatrne, aby ich kroky boli zosúladené s cieľom efektívne riešiť bezpečnostnú výzvu.
Niet pochýb o tom, že konflikt na Ukrajine predstavuje nie len zlyhanie formátu Normandie, ale aj diplomacie celkovo. Avšak treba konštatovať, že situácia je veľmi komplikovaná. Pokrok je možný, ak Moskva upustí od svojho falošného naratívu, že nie je stranou konfliktu a preukáže pripravenosť stiahnuť svoje sily a zastaviť konflikt. Medzitým ale bude musieť Kyjev nájsť spôsob, ako predložiť praktické návrhy na politickej dráhe. Ak obe strany neurobia značné pokroky, riešenie vojnového konfliktu zostane v slepej uličke.
