- « Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili riziku, ktoré predstavuje hladomor a humanitárnu katastrofu.» Povedala Leyenová počas toho ako predstavila ďalší podporný balíček, ktorým zvýšila humanitárnu pomoc pre Afganistan o 100 miliónov EUR. [1]
- EÚ poslala na Haiti pre humanitárne organizácie viac ako 125 ton potrebného materiálu na záchranu ľudí po obrovskom zemetrasení.[2]
- EÚ poskytla mimoriadnu humanitárnu pomoc postihnutému obyvateľstvu v Náhornom Karabachu, finančná pomoc v celkovej výške 500 000 EUR bola schválená Európskou komisiou…[3]
« Prirodzenosť si žiada, aby človek pomáhal človeku, nech je to ktokoľvek, už len preto, že je to človek». Nadväzujúc na tento citát z myšlienok starorímskeho filozofa a politika Cicera, môžeme poukázať na to, že cieľom EÚ je presadzovanie mieru, hodnôt a blaha občanov. Logicky z toho môžeme odvodiť aj podstatu udržovania mieru za hranicami integračného zoskupenia, a to z toho dôvodu, že trvalý mier nevyplýva len z pokoja za vnútornými hranicami, ale predovšetkým je potrebné udržiavať dobré bilaterálne a multilaterálne vzťahy s cieľom zabezpečenia pokoja a zamedzenia konfliktov. Ak sa však lepšie pozrieme na ciele a hodnoty EÚ, tak ľahko pochopíme, že jedným zo základných pilierov, na ktorých stojí je dodržiavanie ľudských práv. Napriek tomu, že EÚ je z veľkej časti ekonomické zoskupenie, pri analýze jej postavenia vo svete nebude ústredným motívom len medzinárodný obchod, ale zo zásad zachovávania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie a rovnosti tiež EÚ vyniká v poskytovaní humanitárnej pomoci ľudom na celom svete. Odhaduje sa, že sa jedná o cieľovú skupinu v počte 120 miliónov ľudí, ktorým je ročne poskytovaná takáto forma pomoci prostredníctvom aktivít EÚ.[4] V rokoch 2014-2020 bolo na túto činnosť vyčlenených Európskou úniou 7,1 miliárd EUR.[5]
Pred pár týždňami som písala článok, v ktorom som bližšie analyzovala fungovanie Európskeho zboru solidarity a tiež to, ako sa EÚ snaží podporovať dobrovoľníctvo a vytvárať optimálne podmienky na poskytovanie pomoci, pričom chce podnecovať mladých ľudí k participácii v oblasti humanitárnej činnosti. Dnes som sa bližšie pozrela na to, ako funguje celý koncept poskytovania humanitárnej pomoci Európskou úniou. Túto činnosť následne ilustrujem na príkladoch, pričom fakt, že väčšinu z nich ste určite zachytili, poukazuje na dôležitosť a prirodzenosť (podľa Cicera), respektíve nutnosť reakcie na potreby ľudí v daných regiónoch.
Čo je vlastne humanitárna pomoc ?
Humanitárna pomoc je spravidla krátkodobá a reaguje na určité mimoriadne udalosti. To je základný rozdiel pokiaľ rozlišujeme rozvojovú pomoc a humanitárnu pomoc. Zväčša sa teda jedná o extrémne situácie vo svete, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu.[6] Medzi inými sú to najmä ozbrojené vojenské konflikty, rozličné katastrofy, či už prírodné alebo umelé (industriálne), ale aj vypuknutie epidémie, rasová nenávisť, terorizmus, ekonomický kolaps krajiny, nedostatok vodných zdrojov, politická nestabilita – častokrát v nadväznosti na korupciu či ideológiu.[7]
Humanitárna pomoc poskytovaná EÚ
Humanitárna pomoc poskytovaná EÚ je poskytovaná v súlade so základnými humanitárnymi princípmi :
- Ľudskosť
- Neutralita
- Nestrannosť
- Nezávislosť
Obsahuje 3 prvky :
- Núdzová pomoc
- Potravinová pomoc
- Pomoc určená utečencom a vysídleným osobám[8]
Činnosť je riadená Úradom humanitárnej pomoci Európskej komisie (European Civil Protection and Humanitarian Aid Operations = ECHO /kedysi známa pod názvom European Community Humanitarian Aid Office). Finančné operácie a koordináciu politík a činností členských štátov zabezpečuje Generálne riaditeľstvo tohto úradu – DG ECHO.[9] V súčasnosti sa sústreďuje ECHO najmä na poskytovanie finančných prostriedkov a overovanie ich používania, pričom samotné operácie sú vykonávane partnermi. Pod partnermi sa myslia najčastejšie mimovládne organizácie, agentúry OSN, medzinárodné organizácie (Červený kríž a Červený polmesiac) a podobne.
Okrem toho je pomoc EÚ vykonávaná prostredníctvom ďalších nástrojov, o ktorých si môžete bližšie prečítať v mojich predošlých článkoch. Jedná sa o Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a Európsky zbor solidarity. Keďže v mnohých prípadoch je humanitárna pomoc poskytovaná v krajinách, kde ešte stále prebiehajú vojnové konflikty, je neodmysliteľné, aby takáto pomoc bola komplementárne poskytovaná spolu so zabezpečením civilnej ochrany. V rámci Mechanizmu môžeme hovoriť o štyroch odvodených nástrojoch, a to: Európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, Spoločný systém komunikácie a poskytovania informácii v prípade núdzových situácii a sieť zaškolených odborníkov. Najnovší element je tzv. rescEU, ktorý posilňuje pripravenosť Európanov na prípadné hrozby a zvyšuje kapacity na odpoveď voči lesným požiarom a chemickým, biologickým, rádioaktívnym a nukleárnym nehodám. Príklad z praxe: Zo strategických rescEU distribučných centier bolo vyčlenených ako odpoveď na vypuknutie pandémie viac ako 3,5 milióna ochranných masiek, ventilátorov a ďalšieho vybavenia krajinám, ktoré ich najviac potrebovali.[10]
Najväčšie krízy v posledných rokoch, kde bola poskytnutá pomoc EÚ
- Konflikt v Sýrii
- Konflikt na Ukrajine
- Konflikt v Yemene
- Hladomor v oblasti Sahelu
- Hladomor v Kongu
- Epidémia eboly
- Hlad, vojny a záplavy v Južnom Sudáne
- Kríza vo Venezuele
Sýria
Jedno z najväčších napätí na Blízkom východe, v podobe rozsiahleho konfliktu a občianskej vojny v Sýrii, vyústilo v roku 2013 do obrovskej vlny migrácie. Reakciou EÚ sa promptne aktivizovali viaceré mechanizmy, aby tak bola zabezpečená pomoc miliónom ľudí. Pomoc však nesmeruje len Sýrčanom, ale rovnako susedným krajinám, ktoré prijímajú migrantov, najmä Turecko, Libanon, Jordánsko, Irak a Egypt. Zabezpečované je poskytovanie zdravotníckych služieb, potravín, prístrešia, pitnej vody, sanitácie a hygienických balíčkov. Po týchto primárnych potrebách je potrebné sa zamerať rovnako na duševné zdravie, psychologickú podporu, vzdelávanie a ochranu. Vo svojom poslednom aktualizovanom prehľade ECHO o poskytovaní HP v Sýrii z júla 2021 boli zdôraznené problémy súvisiace s COVID-19, pričom kritická situácia v marci minulého roka spôsobila, že funkčná bola iba polovica zdravotníckych zariadení a zo zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou bol nárast prípadov ochorenia alarmujúci. EÚ je tak naďalej najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci v Sýrii.[11]
Venezuela
90% obyvateľov Venezuely žije na hranici chudoby. Doteraz od roku 2015 z krajiny utieklo už 5,6 milióna obyvateľov Venezuely (viac ako celkový počet obyvateľov Slovenska!). Celkovo výška humanitárnej pomoci EÚ Venezuele činila v období 2016-2021 238 miliónov EUR. Venezuela, po španielsky „malé Benátky“ ležiaca v severných Andách Južnej Ameriky, sa dlhé roky zmieta v hlbokej ekonomickej a politickej kríze, čo vyústilo do obrovských sociálnych problémov. Podobne ako väčšina Latinskej Ameriky, Venezuela je jednou z krajín s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ktorá podľa miestnych zdrojov trápi až 14 miliónov obyvateľov. Preto je zrejmé, že humanitárna pomoc sa sústreďuje nielen na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sanitácie a hygieny, ale predovšetkým na zabezpečenie prísunu pitnej vody a nutričnej a vyváženej stravy. Medzi najviac ohrozené skupiny patria deti do 5 rokov, tehotné a dojčiace ženy a starší. Pandémia COVID-19 však spôsobila ešte väčšie prehĺbenie týchto problémov. Medzi ďalšie výzvy, ktorým čelia mechanizmy EÚ na pomoc v krajine, sú hyperinflácia, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily (najmenej 200-tisíc učiteľov), infekčné ochorenia, ako malária a osýpky, vyplývajúce z nedostatočnej miery prevencie. Nebezpečnú úlohu zohráva aj situácia na hraniciach a vysoká koncentrácia gangov.[12]
The European Humanitarian Forum
Potreba poskytovania humanitárnej pomoci sa zvyšuje, a preto je v tomto smere potrebná účinná a jednotná koordinácia. Potvrdzuje to aj fakt, že vzniká nové fórum s názvom The European Humanitarian Forum. Cieľom je vytvoriť platformu, ktorá bude viesť k diskusii na vysokej úrovni so zameraním na stratégie a operácie v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci. Diskusie budú prebiehať v širokom spektre medzinárodných humanitárnych komunít, agentúr OSN, medzinárodných mimovládnych organizácii, hnutí Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ale aj za prítomnosti akademikov, finančných inštitúcii, think tankov, či samotných ľudí zasiahnutých humanitárnymi krízami. Stretnutie sa uskutoční 24.-26. januára 2022 v Bruseli, v hybridnej forme, teda kombináciou dištančnej a prezenčnej komunikácie.[13]
