Na „Európskom dni v Snine“ mala svoje zastúpenie aj Európska komisia. P. Andrej Krchňavý zo Zastúpenia EK na Slovensku sa s nami podelil o svoje zážitky z podujatia a poukázal na súčasné problémy, ktorým dnes EÚ čelí a tiež aké je podľa neho jej ďalšie smerovanie.
- Mohli by ste sa nám v krátkosti predstaviť?
Volám sa Andrej Krchňavý a už deviaty rok pracujem na zastúpení Európskej komisie v Bratislave na komunikačnom oddelení, kde máme na starostí kontakt s občanmi.
- Ako sa Vám páčil Európsky deň v Snine?
Výborné, veľmi, veľmi sa páčila táto akcia. Síce to znie ako klišé ale my v rámci zastúpenia si veľmi vážime to, že práve aj občianska iniciatíva Európsky dialóg ale aj Gymnázium Snina, teda vedenie v zastúpení pani riaditeľky RNDr. Ivety Lazorovej a pani PaedDr. Silvie Regecovej, koordinátorky projektu Ambasádorská škola Európskeho parlamentu Gymnázium Snina, naozaj sami a iniciatívne zorganizovali Európsky deň v Snine, pozvali nás a my sme veľmi radi podporili toto podujatie aj osobnou účasťou aj prednáškami. Naozaj sa nám veľmi páčilo a sme radi aj za veľkú účasť škôl a aj odozva zúčastnených bola veľmi pozitívna.
- Aký máte názor na občiansku participáciu mladých ľudí? Mali by sa mladý ľudia zaoberať verejným životom, politickou angažovanosťou?
Ja si myslím, že určite áno. Naozaj veľkou škodou je, že volebná účasť do Európskeho parlamentu práve medzi mladými ľuďmi je veľmi nízka. My sa aj týmito aktivitami snažíme, aby sa to povedomie o EÚ či už občianska angažovanosť, či už sú to veci verejné ako sú voľby do regionálnych samospráv ale aj do národného parlamentu. Naozaj je dôležité, aby sa aj mladí ľudia zaujímali o dianie v EÚ a snažili sa to pozitívne zmeniť, lebo je to budúcnosť, ktorú im zanecháme. Aby vnímali SR, ale aj EÚ ako niečo čo zdedia, môže to byť pozitívne a je to niečo čo môžu reálne ovplyvniť. Občianska angažovanosť je dobrá, čo vidíme i teraz medzi mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímajú, čo sa deje okolo nich. Dúfame, že sa to odrazí aj v budúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
- Vieme, že v dnešných časoch je rozšírených mnoho dezinformácií, hoaxov. Myslíte si, že mladí ľudia sú dostatočné informovaní o dianí v EÚ?
Je to zložitejšia otázka. Ja by som povedal, že mladí ľudia sú aj veľkým terčom mnohých dezinformácií a tým, že nie vždy majú možno čas alebo záujem zisťovať pozadie rôznych správ a práve preto sa často stávajú terčom rôznych hoaxov ako ste spomínali alebo dezinformácií, neprávd, poloprávd a tým pádom sa dostávajú k tomu, že internet ktorý pôvodne mal byť zdrojom informačnej spoločnosti, šíri skôr dezinformácie, destabilizuje spoločnosť, čiže naozaj je potrebné, aby sa mladí ľudia zaujímali o to dianie, ale aj aby rozmýšľali vlastnou hlavou. Informácií je veľa a nie vždy je jednoduché dopátrať sa či je to pravda alebo nie lebo aj napríklad EÚ je pomerne zložitá organizácia, zložitý projekt a aj pre nás pracovníkov nie je vždy jednoduché rozlíšiť či sa jedná v súvislosti s ňou jedná o pravdivú informáciu. Mladí ľudia by sa mali zaujímať a snažiť sa kriticky myslieť.
- Snaží sa Európska komisia podporovať túto občiansku iniciatívu, prevažne mladých ľudí?
Tak presne, snažíme sa. Ja chodím po školách a robím rôzne prednášky. Sú to školy alebo pedagógovia alebo vedenie škôl, ktoré sú iniciatívne a tam práve vidno výsledky. Vždy sa to odrazí v pozitívnych výsledkoch, kedy sa študenti zapájajú do verejného života ale tieto skúseností sa potom odzrkadľujú aj v neskoršom živote či počas vysokoškolského štúdia alebo v profesijnom živote. Majú lepšiu štartovaciu pozíciu do života ako keby robili iba to čo je nutné.
- Ako hodnotíte výsledky študentov zapojených do projektu ambasádorská škola Európskeho parlamentu Gymnázium Snina?
Ja by som povedal, že veľmi vysoko. Gymnázium Snina je škola, ktorú by som mohol dať ako príklad iným školám, určite to môžem konfidentne povedať. Naozaj je tu aj podpora vedenia, podpora zo strany pedagogického zboru ale taktiež tu vidieť i entuziazmus zo strany študentov. Keby sme mali viacero podobných škôl zo Slovenska ale aj v EÚ, bolo by to vynikajúce pre spoločnosť ale aj pre mladých ľudí, pretože naozaj potom vidieť výsledky.
- Akým najhlavnejším problémom dnes čelí EÚ?
Problémov je veľa. Žijeme v post-informačnej dobe, kedy sú šírené mnohé hoaxy, dezinformácie, pravdy či polopravdy. Dnes panujú proti-európske nálady platené krajinami mimo EÚ ale samozrejme aj dnešná doba je vyjadrením zložitosti problémov. Treba dodať, že i motto zakladateľov EÚ hovorí o tom, že EÚ bude budovaná postupne a bude môcť čeliť aktuálnym výzvam. Naozaj je potrebné riešiť problémy či je to už migračná kríza, globalizácia, starnutie populácie. Sú to všetky výzvy, ktorým EÚ čelí ale bude čeliť i ďalej. Je tu vedomostná spoločnosť čiže robotizácia, čo znamená, že na menej pracovných miest je potrebná ľudská prítomnosť. Postupne v budúcnosti uvidíme, že naozaj možnosť zamestnať sa je čím ďalej tým menšia, preto máme i veľkú nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, a preto sa snažíme podporovať mladých ľudí.
- V tomto roku si pripomíname 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv. Naplnila si EÚ základné hodnotové piliere, ktoré si stavala?
Základným pilierom, základným cieľom vzniku ešte Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, neskôr rozšírením o Rímske zmluvy vzniklo Európskeho hospodárske spoločenstvo, bolo zabezpečiť mier medzi Francúzskom a Nemeckom, dovtedajšími rivalmi, a toto sa podarilo lebo Francúzsko a Nemecko sú hnacím motorom zjednotenia Európskej integrácie. Projekt Európskej únie bol už spočiatkuchápaný, tak, že bude vznikať postupne, po jednotlivých krokoch. Aj budovanie jednotného európskeho trhu pokročilo, avšak stále je tu priestor na jeho zlepšenie. Vidíme to napr. v tvorbe bankovej únie, energetickej únie atď. Naozaj je ešte priestor kam sa da ísť a vôľa krajín o väčšiu integráciu môže nájsť odozvu v konkrétnych krokoch. Uvidíme aká bude vôľa politikov, predstaviteľov členských krajín EÚ ale aj občanov, ktorá sa odrazí vo voľbách do Európskeho parlamentu.
- Tento rok si pripomíname 30. výročie programu Erasmus +. Ako hodnotíte tento projekt? Je tento projekt úspešný, podporuje mladých ľudí?
Ja si myslím, že určite áno. Je to jeden z najúspešnejších projektov cezhraničnej výmeny pre mladých ľudí, kedy prevažne študenti VŠ ale samozrejme aj pedagógovia na stredných ale aj základných školách sa môžu zúčastniť študijného pobytu na zahraničnej vysokej škole ale aj pracovnej stáže. Ja si myslím, že tento program dokázal, že je životaschopným a obľúbeným a myslím si, že do budúcnosti sa bude tešiť čoraz väčšej obľube zo strany študentov ale aj pedagógov a inštitúcií.
- Pred nedávnom EK vydala tzv. Bielu knihu, kde je napísaných najpravdepodobnejších 5 scenárov vývoja EÚ. Aký scenár sa Vám najviac pozdáva a myslíte si, že by bol najprospešnejší pre EÚ?
Toto je tiež ťažká otázka. Táto kniha bola napísaná tak, že jednotlivé scenáre nemajú byť vyčerpávajúce. Ja si osobne myslím, že EÚ sa bude uberať kombináciou alebo nejakým prelínaním viacerých z týchto možností. Určite si myslím, že smerovanie tak ako doteraz bude prerastať do užšej kooperácie, posilneniu členských krajín, ktoré sa budú snažiť o väčšiu integráciu a dúfam, že toto bude nasledované ostatnými členskými krajinami EÚ a tak nevznikne dvojrýchlostná Európa ale, postupne EÚ bude integrovať a naozaj v tých oblastiach, ktoré sú pre občanov výhodnejšie, aby bola Európa silnejšia a efektívnejšia. Práve v týchto oblastiach sa bude Európa pohybovať a pripravovať také politiky, ktoré sú dobré pre občanov všetkých členských štátov EÚ.
- Aké postavenie má SR v rámci EÚ?
SR je členom EÚ a tým máme možnosť ovplyvňovať veci, dianie a rozhodovanie na európskej úrovní. Samozrejme, že SR má menej obyvateľov ako napr. Nemecko či Francúzsko, avšak sú aj politiky, kde hlas SR je potrebný na to, aby sa rozhodlo. Aj naši predstavitelia majú veľký hlas v rámci EÚ, čo sme videli napr. na Bratislavskom summite.
Text spracoval: Juraj Danko
