Odborník, lektor a renomovaný autor Mgr. Martin Bulla, PhD koncom apríla predstaví unikátnu publikáciu so špecializáciou na “Medzinárodné právo súkromné Európskej únie optikou pracovného práva”. Exkluzívne pre Európsky Dialóg sme pre vás pripravili rozhovor s ním.
Pán Bulla napísali ste v rámci slovenského jazykového prostredia pomerne ojedinelú prácu, nakoľko uvedenej problematike doposiaľ nebola v právnej vede Slovenskej republiky venovaná náležitá pozornosť. Čo Vás viedlo k jej vytvoreniu?
Skúmaniu problematiky na rozhraní medzi pracovným právom a medzinárodným právom súkromným sa venujem už niekoľko rokov. Ide o veľmi zaujímavú oblasť, ktorá je čoraz viac aktuálnejšou. Postupujúca globalizácia a medzinárodná ekonomická integrácia, odstraňovanie bariér medzinárodného obchodu, prináša nielen prepojovanie trhov s výrobkami a službami, ale tiež intenzívnejšiu interakciu trhov práce rôznych krajín. V rámci Európskej únie postúpilo prepájanie trhov práce členských štátov najďalej a vyvoláva celú sériu právnych otázok, ktorým je potrebné venovať pozornosť.
Aký je hlavný cieľ tejto publikácie?
Primárnym cieľom je analýza dopadu právnych nástrojov Európskej únie z oblasti medzinárodného práva súkromného na pracovnoprávne vzťahy a predstavenie súvzťažnosti týchto dvoch právnych odvetví. Ambíciou tejto publikácie je tiež venovať̌ priestor a pozornosť̌ problémom, ktoré sú nové, resp. doposiaľ̌ nie dostatočne podrobne rozpracované v slovenskej odbornej literatúre. Ide najmä o kolektívne vymáhanie práv vyslaných zamestnancov, ktoré je predmetom šiestej kapitoly. Práca sa naopak vyhýba rozsiahlym analýzam otázok, ktoré sú už dobre známe, resp. v literatúre dobre zmapované.
Pre akého čitateľa je primárne určená vaša kniha?
Vzhľadom na svoje pomerne špecifické zameranie je publikácia určená predovšetkým pre právnikov, či už teoretikov alebo praktikov, zaoberajúcich sa otázkami pracovného práva a medzinárodného práva súkromného, ako aj študentom právnických fakúlt. Môže však byť zaujímavou tiež pre ďalších odborníkov, venujúcim sa problematike cezhraničného pohybu zamestnancov, ako sú personalisti, inšpektori práce, či zamestnanci odborov a sociológovia.
Aký je váš osobný názor na fenomén globalizácie v spojitosti s medzinárodným trhom práce a pracovnou mobilitou? Je to pre Slovensko prínosom?
Vplyv globalizácie na trh práce a pracovné právo je veľmi výrazný. Podoba pracovného práva bola vo vyspelých krajinách po dlhé obdobie určovaná v trojuholníku štát (vláda) – zamestnávatelia – zamestnanci, pričom jednotliví aktéri, resp. ich reprezentatívne organizácie, mali relatívne rovnocenné postavenie. Globalizácia tento systém zásadným spôsobom narušila. Nadnárodné korporácie operujú celosvetovo, naprieč rôznymi jurisdikciami a vymaňujú sa tak z uvedeného vzťahového trojuholníka. Ich pozícia je neporovnateľne silnejšia ako pozícia vlád mnohých menších štátov, nehovoriac o vnútroštátnych odboroch. Nadnárodné korporácie nie sú závislé na hľadaní dohody s vnútroštátnymi sociálnymi partnermi, pretože ak sa im právna úprava v niektorej krajine nepáči, presunú sa do inej. Sme svedkami toho, ako sa vlády jednotlivých štátov predháňajú v získavaní priazne zahraničných investorov. Kľúčovým problémom globalizácie je teda skutočnosť, že nadnárodné korporácie operujú do značnej miery v právnom vákuu. Neexistuje totiž nič také ako globálne pracovné právo v podobe hard law. Ak sme hovorili o trojuholníku sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni, na globálnej úrovni nadnárodné korporácie jednoducho nemajú relevantných partnerov. Takzvané GUFs, teda globálne odborové federácie, sú v podstate len združeniami združení a ich reálna sila a právomoci sú veľmi slabé. Rovnako neexistuje ani žiadna platforma, ktorá by v globálnom merítku bola ekvivalentom vnútroštátneho zákonodarcu.
Po nežnej revolúcii zahraniční investori priniesli svoje cenné know how, nielen v technických oblastiach, ale predovšetkým v oblastiach ako je starostlivosť o zákazníka, marketing, rozvoj zamestnancov atď.
Globalizácia nesporne prináša množstvo výhod nielen pre zamestnávateľov, resp. podnikateľov, ale aj pre zamestnancov a spotrebiteľov. Na príklade Slovenska je to vidieť veľmi jasne. Po nežnej revolúcii zahraniční investori priniesli svoje cenné know how, nielen v technických oblastiach, ale predovšetkým v oblastiach ako je starostlivosť o zákazníka, marketing, rozvoj zamestnancov atď. Zákazníci profitujú z vyššej kvality produktov a služieb, zo širšej ponuky, zamestnanci z možnosti čerpať skúsenosti a znalosti od tých najlepších v danom odvetví dokonca aj bez toho, aby museli pracovať trvale v zahraničí. Musíme si však uvedomiť aj negatívne stránky globalizácie a hľadať odpovede na otázky, ktoré vyvolávajú.
Je podľa Vás stále širšia regulácia ekonomických nástrojov globálneho trhu zo strany EÚ tou správnou cestou?
Istá miera regulácie je nepochybne potrebná. Možno sa sporiť o tom, aký má byť jej rozsah a formy. Teda ktoré otázky je potrebné regulovať, akými nástrojmi a na akej úrovni. Ako som už naznačil, nadnárodné korporácie pôsobia globálne a na tejto úrovni nemajú žiadneho rovnocenného partnera a ani regulačný rámec. Preto snahy o úpravu niektorých otázok, súvisiacich s činnosťou nadnárodných korporácií možno len privítať. Európska únia zohráva v tomto smere veľmi významnú úlohu. Členské štáty preniesli viaceré dôležité kompetencie súvisiace s reguláciou medzinárodného obchodu na EÚ, ktorá tak disponuje výlučnými právomocami. Mnohé nadnárodné korporácie sídlia na území EÚ, ostatné tu generujú významnú časť svojho obratu. Preto opustiť vnútorný trh EÚ, s cieľom obísť nevyhovujúcu právnu úpravu pre nadnárodné korporácie nie je tak jednoduché, ako stiahnuť sa z nejakej malej krajiny.
Problémom je to, ak pôsobia v prostredí, kde absentujú právne záväzné a vynútiteľné pravidlá a ak tento stav zneužívajú.
Je však potrebné zdôrazniť, že nadnárodné korporácie ako také nemožno vnímať apriórne negatívne. Práve naopak. Problémom je to, ak pôsobia v prostredí, kde absentujú právne záväzné a vynútiteľné pravidlá a ak tento stav zneužívajú. Inými slovami, zatiaľ čo zákony a organizácie zamestnancov pôsobia v podstate len na vnútroštátnej úrovni, nadnárodné korporácie pôsobia globálne. V záujme obnovenia rovnováhy je preto potrebné, aby na nadnárodnej úrovni vznikli štruktúry, ktoré budú relevantnými partnermi globálnym korporáciám. Je teda nevyhnutné presúvať regulačné právomoci z národných štátov na vyššie úrovne.
Ako hodnotíte všeobecné ukotvenie medzinárodného pracovného práva Európskej únie?
Ako mnohé iné integračné zoskupenia po celom svete, aj Európska únia (pôvodne Európske spoločenstvá) vznikla pôvodne s cieľom prehĺbiť hospodársku spoluprácu členských štátov. Postupne sa nabaľovali ďalšie a ďalšie oblasti spolupráce, až sa napokon dospelo aj k sociálnej oblasti. Napriek tomu sociálna politika zostáva jednou z najcitlivejších sfér a prijímanie akýchkoľvek právnych nástrojov v tejto oblasti je veľmi zložité, pričom výsledný text je spravidla plný politických kompromisov. To pochopiteľne neprispieva ku kvalite, zrozumiteľnosti, koherentnosti, ani jednoduchej vykonateľnosti týchto právnych nástrojov.
Nesmieme zabúdať ani na to, že mnohé kľúčové oblasti sociálnej politiky, ako je odmeňovane (mzdová politika), či štrajk, sú z právomoci EÚ výslovne vylúčené.
Nesmieme zabúdať ani na to, že mnohé kľúčové oblasti sociálnej politiky, ako je odmeňovane (mzdová politika), či štrajk, sú z právomoci EÚ výslovne vylúčené. Podobne EÚ nereguluje na hmotnoprávnej úrovni ani otázky sociálneho zabezpečenia, nástroje EÚ v tejto oblasti majú v podstate len kolíznu povahu. Na tie najdôležitejšie, t.j. ekonomické aspekty sociálnej politiky, teda EÚ nemá priamy vplyv a zostávajú doménou vnútroštátneho práva členských štátov.
Na globálnej, ale aj európskej úrovni sme však svedkami zaujímavého trendu, spočívajúceho v „samoregulácii“ nadnárodných korporácií vo forme rôznych nástrojov soft law. Ide o rôzne kódexy správania (codes of conduct), memorandá, TCA, IFA, či EFA dohody, uzatvárané medzi nadnárodnými korporáciami na jednej strane a rôznymi organizáciami a zástupcami zamestnancov na strane druhej. Hoci tieto dohody upravujú pomerne rôznorodé otázky a v rozlišnej miere podrobnosti, je pravdepodobné, že v budúcnosti bude ich úloha narastať. Veľmi sporná právna povaha a neistá vymožiteľnosť týchto dohôd klasickými cestami pritom nemusí byť prekážkou. Predovšetkým v krajinách západnej Európy a severnej Ameriky sa totiž osvedčili ako veľmi efektívne rôzne neformálne nátlakové kampane, majúce za cieľ ovplyvniť verejnú mienku a predovšetkým mienku zákazníkov a obchodných partnerov zamestnávateľa. Takéto akcie sú často omnoho efektívnejšie, ako vlečúce sa súdne spory.
Pozrite si Mgr. Martin Bulla, PhD. počas Vedeckej konferencie „Právo na štrajk“, ktorá sa konala dňa 11. 9. 2013 v Bratislave.
Ak Vás táto téma zaujíma, máte skvelú možnosť sa zúčastniť konferencie: Pracovnoprávne vzťahy s cudzím prvkom , ktorá sa uskutoční už dňa 24.4.2015 o 9:00 v Košiciach. Viac info nájdete v pozvánke TU.
Pre Európsky Dialóg spracoval Miroslav Hajnoš
