V zákulisí sankčnej vojny západných krajín proti Rusku prebieha ťažké rozhodovanie Srbska. Na jednej strane je Európska únia (EÚ) so svojím veľkým trhom a potenciálom, avšak s podmienkami na vstup. Na druhej strane je Rusko a jeho nový projekt Eurázijský ekonomický zväz (EEZ), ktorý síce nedosahuje výkonnosť EÚ, ale podľa denníka Izvestija by „mohol byť mocnou konkurenciou Európskej únie a ďalších nadnárodných integračných zoskupení.“
Po vypuknutí ukrajinskej krízy a uvalení sankcií proti Rusku sa Srbsko nezapojilo do západnej iniciatívy. Namiesto toho Srbsko a Rusko zrušili colné poplatky a Srbsko sa snaží čo možno najviac profitovať zo vzniknutej situácie – na ruský trh, ktorý sa vyprázdnil po odchode európskych spoločností ako dôsledok sankcií, exportovať svoje vlastné tovary. Dopyt ruského trhu môže byť chýbajúcim impulzom pre srbské hospodárstvo, ktoré sa stále nevie spamätať z dôsledkov finančnej krízy. Nezamestnanosť dosiahla v januári tohto roku 16,8 %, hospodárstvo sa však podľa údajov zo Svetovej banky prepadlo v minulom roku o 2 %. Očakávaná ruská investícia dvoch miliárd eur na stavbu srbského úseku plynovodu South Stream nevyšla. Aj tak ruské investície do srbskej ekonomiky dosiahli už tri miliardy dolárov a ruský koncern Gazprom bol ešte v októbri 2014 pripravený investovať ďalšiu miliardu. Po prepade rubľa sa možno výška tejto potenciálnej investície znížila, ale stále by to bolo pre Srbov vysoké číslo. Navyše, ruské podniky plánujú hrať veľkú úlohu pri najbližšej privatizačnej vlne v Srbsku.
Aj keď sa Srbská pokroková strana stále drží proeurópskeho kurzu, vo svojom programe hovorí o vytvorení „mosta medzi Východom a Západom“. V jeho rámci sa do budúcnosti počíta s nadviazaním bližších ekonomických vzťahov s Ruskom, Čínou a Indiou, teda tromi najväčšími ekonomikami štátov „BRICS“.
Belehrad aj napriek kritickému postoju zo strany EÚ privítal návštevu prezidenta Putina v októbri minulého roka pri príležitosti 70. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou. Počas rokovaní bolo podpísaných viacero dohôd o energetickej, dopravnej a technicko-vojenskej spolupráci.
Kosovský minister zahraničných vecí Hashim Thaci vyzval na začiatku marca 2015 EÚ aby urýchlila integráciu západobalkánskych krajín, v opačnom prípade sa riskuje nárast ruského a aj islamského vplyvu v regióne. Aj keď mnohí odborníci považujú pre „obkľúčený“ západný Balkán ako jedinú alternatívu do budúcnosti iba EÚ, súčasný vývoj v EEZ môže vytvoriť úplne novú situáciu. Vstup Arménska, ktoré nemá spoločnú hranicu so žiadnym zo súčasných členov EEZ, do zväzu môže do budúcnosti vytvoriť novú alternatívu pre krajiny, ktoré ešte nie sú členmi žiadneho integračného zoskupenia, a vyvrátiť tak trend rozširovania integračných zoskupení cez spoločné hranice.
Výkonnosť ekonomík členských štátov EÚ núti Brusel tlačiť na kandidátske krajiny v implementovaní reforiem, aby vstup do únie nebol príliš bolestivý ako pre súčasných členov, tak aj pre nových členov. Také sú poučenia z integrácie Rumunska a Bulharska. Z pohľadu HDP na obyvateľa ako ukazovateľa výkonnosti ekonomík je najsilnejším štátom únie Nemecko s 39 500 USD a najslabším štátom Bulharsko s 14 400 USD. Srbsko dosahuje 11 100 USD. Nový člen EEZ Arménsko dosahuje 6 300 USD, kým Bielorusko 16 100 USD a Rusko 18 100 USD. Prípadný ekonomický úspech Arménska by preto vytvoril novú geopolitickú situáciu na Balkáne a Srbsko by skutočne malo na výber medzi Východom a Západom. To by tlačilo EÚ k ústupkom voči Srbsku keďže geografická poloha Srbska priamo v srdci Balkánu zvyšuje dôležitosť tejto krajiny. Jej hypotetické členstvo v EEZ pri súčasných euroskeptických náladách v jednej časti obyvateľstva krajín EÚ by mohlo znamenať hrozbu pre stabilitu celej únie.
Aj keď dnes v Srbsku prevládajú skôr eurooptimistické nálady, nič nezaručuje, že to tak bude aj v krátkej budúcnosti. Rozhodnutie Jean-Claude Junckera zastaviť rozširovanie EÚ do roku 2020 síce nevylučuje zastavenie prístupových rokovaní a dáva kandidátskym krajinám časový priestor na implementáciu dôležitých reforiem. Na druhej strane sa riskuje strata proeurópskych nálad v regióne, hlavne v Srbsku. Srbi sa často muselo podriadiť požiadavkám únie a nie všetky boli srbskej verejnosti príjemné.
Nemecký minister zahraničných veci Frank-Walter Steinmeier povedal, že Európa sa nemôže natrvalo oddeliť od Ruska a musí s ním viesť dialóg. Ochladenie vzájomných vzťahov má veľa vedľajších dôsledkov, medzi nimi aj srbskú otázku, ktorá pravdepodobne začne v najbližších rokoch naberať na význame.
Photo: www.cyplive.com
