Gender inequality – rodová nerovnosť sa bežne vyskytuje v politickej oblasti, či už na úrovni národnej alebo európskej. Nerovné rodové zastúpenie mužov a žien sa vyskytuje aj v zákonodarnom orgáne Európskej únie, a to v inštitúcii Európskeho parlamentu. Súčasných 28 členských štátov Európskej únie zastupuje 750 europoslancov volených občanmi priamym spôsobom.
Všeobecne platí, že reálna politická účasť mužov v európskej politike bola vždy vyššia. Dokazuje to aj percentuálne vyhodnotenie pomeru rodového zastúpenia oboch pohlaví, mužov a žien v doteraz všetkých uskutočnených voľbách do Európskeho parlamentu.
Tabuľka č. 1: Percentuálne rodové zastúpenie mužov a žien v Európskom parlamente
| Roky volieb | 1979 | 1984 | 1989 | 1994 | 1999 | 2004 | 2009 | 2014 |
| Počet členských štátov | 9 | 10 | 12 | 12 | 15 | 25 | 27 | 28 |
| Zastúpenie mužov | 84 % | 82 % | 81 % | 74 % | 70 % | 69 % | 65 % | 63 % |
| Zastúpenie žien | 16 % | 18 % | 19 % | 26 % | 30% | 31 % | 35 % | 37 % |
Zdroj: web stránka Európskeho parlamentu ( www.europarl.europa.eu )
Výsledky poukazujú na zvyšujúcu sa tendenciu zastúpenia žien v Európskom parlamente. Percentuálny rozdiel nárastu zastúpenia žien od prvých volieb do Európskeho parlamentu z roku 1979, kedy bolo 9 členských štátov, v porovnaní s minuloročnými voľbami v roku 2014, kedy bolo 28 členských štátov ( teda počet členských štátov je viac ako trojnásobný ) je 21 % navýšenie ženského rodu v inštitúcii Európskeho parlamentu.
V tomto príspevku sme sa zamerali na percentuálne zhodnotenie rodového zastúpenia zvolených europoslancov – mužov a žien vo všetkých členských štátoch Európskej únie vo voľbách do Európskeho parlamentu vo volebnom období 2009 – 2014 a súčasného, v poradí siedmeho volebného obdobia 2014 – 2019.
Tabuľka č. 2: Percentuálne zastúpenie zvolených žien na post europoslankyne v EP
| Členský štát EÚ | Voľby 2009 | Voľby 2014 |
| Belgicko | 36 % | 29 % |
| Bulharsko | 41 % | 29 % |
| Cyprus | 33 % | 17 % |
| Česká republika | 18 % | 24 % |
| Dánsko | 46 % | 38 % |
| Estónsko | 50 % | 50 % |
| Fínsko | 62 % | 54 % |
| Francúzsko | 44 % | 42 % |
| Grécko | 32 % | 24 % |
| Holandsko | 48 % | 42 % |
| Chorvátsko | Nebolo v EÚ | 45 % |
| Írsko | 25 % | 55 % |
| Litva | 25 % | 9 % |
| Lotyšsko | 38 % | 37 % |
| Luxembursko | 17 % | 33 % |
| Maďarsko | 36 % | 19 % |
| Malta | X | 67 % |
| Nemecko | 37 % | 36 % |
| Poľsko | 22 % | 24 % |
| Portugalsko | 36 % | 38 % |
| Rakúsko | 41 % | 44 % |
| Rumunsko | 36 % | 31 % |
| Slovensko | 38 % | 31 % |
| Slovinsko | 29 % | 37 % |
| Španielsko | 36 % | 41 % |
| Švédsko | 56 % | 55 % |
| Taliansko | 21 % | 40 % |
| Veľká Británia | 33 % | 41 % |
V štyroch zakladajúcich krajinách bývalého Európskeho hospodárskeho spoločenstva, t. j. v Belgicku, Francúzsku, Nemecku a Holandsku klesol percentuálny podiel ženského rodového zastúpenia v minuloročných voľbách v porovnaní s voľbami z roku 2009. Najvýraznejší pokles bol v Belgicku, a to o 7 %. Zvyšujúce sa percentá ženského zastúpenia v Európskom parlamente z prvej šestky krajín EHS avšak vidno v Taliansku ( navýšenie až o 19 % ženského rodu v EP ) a v Luxembursku ( o 16 % navýšenie ). Luxembursko však v období 2009 – 2014 zastupovala len jedna žena, a tým bolo na čele najvýraznejšieho rodového nepomeru so všetkých členských krajín EÚ, ženy vtedy zastupovalo percentuálne len 17 %.
V krajinách ako Írsko ( navýšenie zastúpenia žien až o 30 % ) a Veľká Británia ( navýšenie o 8 % ) vidíme pozitívnu tendenciu nárastu percent ženského zastúpenia, avšak Dánsko zaznamenalo pokles ženského zastúpenia až o 8 %.
Rodové zastúpenie žien bolo v členských krajinách Španielska a Portugalska v roku 2009 totožné, a to 32 %, obe krajiny dosiahli vo voľbách 2014 navýšenie podielu žien. Španielsko na presných 41 % ( navýšenie 5 % ) a Portugalsko na 38 % ( teda nárast o 2 % ). Grécko z rodového hľadiska úspešné až tak nebolo, pokles ženského zastúpenia v EP je 8 % v posledných voľbách 2014.
V štátoch, ktoré sa stali členskými krajinami EÚ v druhej polovice 90. rokov minulého storočia ( Rakúsko, Švédsko, Fínsko ) je silné rodové zastúpenie žien v EP. Rakúsko s navýšením o 3 % dosiahlo rodovo ženské zastúpenie 44 %. Pri Švédsku a Fínsku došlo k poklesu percentuálneho rodového zastúpenia žien, avšak viac ako 50 % zastúpenie žien v EP je spomedzi členské krajiny EP pozitívne.
Pobaltské krajiny sú v rodovom zastúpení mužov a žien v Európskom parlamente navzájom odlišné. Estónsko s prehľadom drží pozíciu rodovo vyrovnanej krajiny, nakoľko zastúpenie mužov a žien je v pomere 50 : 50. Lotyšsko zaznamenalo pokles zastúpenia žien o percento, teda v eurovoľbách 2014 ženy získali zastúpenie 37 %. Litva sa prejavila ako krajina s najnižším rodovým zastúpením žien v Európskom parlamente a súčasné funkčné obdobie zastupuje krajinu len 9 % Litovčaniek.
Krajiny V4 taktiež nemajú vyrovnanú hranicu rodového zastúpenia europoslancov. V podmienkach Poľska a Česka prišlo k nárastu ženského zastúpenia na totožných 24 % pre obe krajiny. Na druhej strane, Maďarsko a Slovensko zaznamenalo klesajúcu tendenciu rodového hľadiska. Slovensko dosiahlo doteraz najnižšie percentuálne zastúpenie ženského pohlavia, a to len 31 %. Oproti predchádzajúcim výsledkom volieb 2009 kleslo zastúpenie žien v EP o 7 % , v praktickej rovine Slovensko zastupujú v EP 4 europoslankyne ( Flašíková-Beňová, Smolková, Záborská, Žitňanská ) teda o 1 europoslankyňu menej ako po minuloročné funkčné obdobia. Avšak z krajín V4 má Slovensko najvyššie ženské zastúpenie v Európskom parlamente. Maďarsko z rodového hľadiska nebolo úspešné, nakoľko pokles ženského zastúpenia bol až 17 % a dosiahnuté zastúpenie žien je 19 %.
Slovinsko dosiahlo percentuálny nárast o 8 % a tým pádom dosiahlo 37 % zastúpenie europoslankýň. Ženské zastúpenie malo klesajúce percentá na Cypre, kde zastupuje občanov len 17 % žien. Prekvapením posledných eurovolieb bola Malta, ktorá v roku 2009 nemala ako jediná členská krajina žiadnu ženu europoslankyňu ( 100 % zastúpenie mužov europoslancov ) čiže bola tu výrazná rodová nerovnosť. Posledné voľby ženy obhájili dosiahnutými 67 % a tým sa Malta stala krajinou s extrémnym percentuálnym nárastom ženského pohlavia.
V členských krajinách, ktoré vstupovali do EÚ len pred ôsmimi rokmi – v Bulharsku a Rumunsku má zastúpenie europoslankýň klesajúce rodovo – ženské výsledky. Bulharsko s poklesom 12 % dosiahlo v posledných voľbách 29 % ženské zastúpenie. V podmienkach Rumunska bol pokles nižší, a to o 5 % avšak rodové zastúpenie žien činí 31 %, teda tak isto ako u nás na Slovensku.
Poslednou krajinou, ktorej členstvo je len niekoľko ročné je Chorvátsko. V prvých voľbách poslancov do EP ženy obhájili 45 % a tento výsledok z rodového hľadiska je naozaj uspokojivý.
Percentuálne vyhodnotenie rodového zastúpenia žien a mužov v členských krajinách sa nedajú súhrnne vyhodnotiť či bolo úspešné pre ženy alebo mužov v oboch rokoch volieb. Nakoľko ide o naozaj individuálne podmienky každého jedného členského štátu.
Avšak vzhľadom na uvedené percentuálne výsledky došlo k celkovému nárastu súhrnnej percentuálnej obsadenosti žien v Európskom parlamente. Nárast bol na doteraz najvyšších 37 %. Otázne je ako dlho potrvá európskej spoločnosti dosiahnutie rodovo vyváženého zastúpenia oboch pohlaví, mužov a žien v pomere 50 : 50 europoslancov v Európskom parlamente.
Photo: http://www.democraticaudit.com/
