V Škótsku sa konalo v septembri referendum o nezávislosti tejto krajiny, čo mohlo vyvolať aj reakciu v ďalších krajinách Európy, ktoré majú tendenciu odštiepiť sa od svojich krajín.
Medzi tieto krajiny môžeme zaradiť aj Belgicko. Keďže belgickou najväčšou politickou stranou, ktorá vyhrala voľby v roku 2014 je nacionalistická strana N- VA – Nová flámska aliancia – jej lídrom Bart de Wever, a práve táto strana by mohla prejaviť záujem o rozdelenie krajiny.
Víťazstvo De Weverovej strany v bohatšej severnej časti krajiny mnohí vnímajú ako znak protestu a únavy Flámov, ktorí už roky volajú po udelení väčších právomocí regiónom. Tie doteraz francúzsky hovoriace časti vždy zamietli. Podľa chudobnejšieho Valónska sú totiž finančné transfery z bohatšieho Flanderska nevyhnutné na udržanie jednoty v krajine a znakom solidarity. De Wever sa potom pokúsil uistiť frankofónnu časť Belgicka o tom, že „toto nie je koniec krajiny, toto je evolúcia“ a zároveň uviedol: „Krajina sa delí na dve úplne demokracie.“ Frankofónne spoločenstvo sa totiž obáva, že výhra N- VA vo voľbách povedie k vytvoreniu konfederácie a napokon k rozdeleniu.
K téme referenda v Škótsku sa vyjadril aj belgický komisár Európskej únie pre obchod Karel De Gucht, pre ktorého je Flámsky región rodný, a ktorý je v područí rastúceho nacionalistického hnutia. Podľa tohto komisára by bolo oddelenie Škótska od Veľkej Británie katastrofické pre Európu, čo vyvolalo dominový efekt naprieč kontinentom. Ako sa vyjadril Gucht, ak by si Škótsko zvolilo nezávislosť, mohlo by sa to podobať politickej lavíne a povahe rozpadu sovietskeho impéria. Voľba pre nezávislé Škótsko by bol koniec Európy, ako ju poznáme dnes. Ostatné separatistické hnutia by potom tiež chceli uskutočniť referendum o nezávislosti.
Autor: Veronika Bakošová
